U viacstupňových zosilňovačov nás zaujíma maximálne výkonové
zosilnenie, ktoré môžeme získať pri zapojení jednotlivých zosilňovacích stupňov
za sebou, keďže poznáme tri spôsoby zapojenia (SE, SB, SC) tranzistora analogicky môžeme
dostať deväť rôznych kombinácií. Niekoľkostupňové resp. viacstupňové zosilňovače
vznikajú spájaním jednotlivých stupňov do kaskád. Celkový zisk zosilňovača
ac(dB) je daný súčtom ziskov jednotlivých stupňov.
Každý článok, obsahujúci jeden frekvenčne závislý člen C,
alebo L, je frekvenčne závislý článok so strmosťou 6 dB na oktávu. Celková
hraničná frekvencia fhc sa teda vzhľadom na frekvenciu
fh jednotlivých stupňov znižuje. Pre n rovnakých stupňov platí:
Zväčšovanie počtu stupňov pôsobí aj na dolnú oblasť frekvenčného pásma, kde sa dolná hraničná frekvencia s narastajúcim počtom
frekvenčne závislých článkov zvyšuje. Výsledná šírka pásma sa z obidvoch strán zmenšuje.
Zapojenie dvojčinného zosilňovača s RC väzbou je na obr. 6.1.
Kapacita Cvýst predstavuje výstupnú kapacitu tranzistora
T1, Cp je parazitná kapacita jednotlivých
súčiastok a ich prepájacích vodičov, Cvst je vstupná
kapacita nasledujúceho stupňa. Väzbová kapacita Cv a
odpor bázy: Tvoria delič napätia na vstupe tranzistora T2. Pri nízkych frekvenciách je
reaktancia kondenzátora Cv veľká a preto pomerne malé napätie sa dostáva na bázu T2, čo
znamená pokles zosilnenia na strane nízkych frekvencií. Kapacity Cvýst, Cp a Cvst zmenšujú
celkový efektívny odpor Rz, a tým zosilnenie pri vysokých frekvenciách.
Veľkosť samotného zaťažovacieho odporu Rz v kolektore ovplyvňuje amplitúdovú frekvenčnú charakteristiku a samotné
zosilnenie stupňa. Malá hodnota kolektorového odporu Rz dáva celkove malé zosilnenie, ale proporcionálny pokles zosilnenia
na okrajoch pásma je veľmi malý. Zosilnenie v tomto prípade je dosť rovnomerné v celom pásme frekvencií. Veľká hodnota
Rz dáva väčšie zosilnenie v oblasti stredných frekvencií, ale aj veľký pokles zosilnenia na okrajoch pásma.
Prenos pri nízkych frekvenciách ovplyvňuje okrem väzbového kondenzátora Cv aj kondenzátor v obvode emitora CE. Tento sa
musí navrhnúť tak, aby mal čo najmenšiu reaktanciu pri najnižšej zadanej frekvencii.[4]
Celkové zosilnenie je oveľa väčšie ako u jednostupňového. Vzhľadom k veľkému výkonovému zosilneniu a relatívne malým
rozdielom medzi vstupnými a výstupnými impedanciami jednotlivých stupňov je táto kombinácia najvýhodnejšia pre zosilňovače
s väzbou RC, v ktorých sa výhradne používa. V zapojení SE má nasledovné vlastnosti: vysoká vstupná kapacita, malý
vstupný odpor a veľký výstupný odpor.
Pri kaskádnom zapojení je vstupným tranzistor v zapojení SE
a výstupným tranzistorom tranzistor v zapojení SB obr.4.7.5 (SE-SB) Pre kaskádne
zapojenie je typickým spojenie kolektora a emitora oboch tranzistorov. Pretože
potenciál je konštantný, striedavý kolektorový prúd tranzistora T1 má hodnotu Pretože môžeme zanedbať bázový prúd tranzistora T2, potom striedavé výstupné napätie bude
a z toho následne vyplýva napäťové zosilnenie:
Vstupný odpor rvst = rBE1, výstupný odpor rvýst = Rc.
Uvedený výsledok neznamená teda žiadnu výhodu proti samostatnému
zapojeniu SE, alebo SB. Výhodou však je, že vzhľadom na malú zmenu napäťového
zosilnenia pri tranzistore T1 nenastáva zväčšenie
jeho dynamickej kapacity kolektor-báza. Kaskádové zapojenie má malú vstupnú
kapacitu, zodpovedajúcu zapojeniu SB pri relatívne veľkom vstupnom odpore
zapojenia SE. Kaskádové zapojenie sa môže realizovať aj komplementárnymi tranzistormi
(obr. 6.1 b)
Zapojenie je výhodné použiť v prípade, že potrebujeme
dosiahnuť veľmi malú výstupnú impedanciu, pričom zosilnenie takejto kombinácie
je porovnateľné s kombináciou SE - SE za predpokladu, že použité tranzistory
budú rovnakého typu.
Zapojenie je vhodné ak je nutné docieliť malú vstupnú impedanciu.
Zosilnenie je závislé od pracovných podmienok vo vstupnom a výstupnom obvode.
Zapojení oba tranzistory pracujú v režime so spoločnou bázou.
To znamená, že pri priamej väzbe bude zosilnenie ešte menšie ako pri jednostupňovom
stupni. Vyhovujúce zosilnenie môžeme dosiahnuť prispôsobením vstupných aj
výstupných obvodoch a zároveň transformátorovej väzbe medzi tranzistormi
T1 a T2.
U tohto kombinačné zapojenie je najvhodnejšie pre dosiahnutie malej
vstupnej a zároveň aj výstupnej impedancie.
Takéto zapojenie je charakteristické výkonovým zosilnením, ktoré
môže byť značne väčšie ako v jednom zosilňovacom stupni v zapojení so spoločným
emitorom. Zapojenie je výhodné v prípade, kedy sa požaduje veľká vstupná
impedancia zosilňovača .
Prvý stupeň tohto zapojenia zosilňuje prúdovo a druhý napäťovo.
Výkonové zosilnenie je podobné ako u jednostupňového zosilňovača so spoločným
emitorom. Veľkou výhodou zapojenia je väčšia stabilita zosilnenia a vyšší medzný kmitočet.
Pri takejto kombinácii radenia tranzistorov si môžeme všimnúť
isté dobré vlastnosti v určite rovine a to, že vstupná impedancia je pomerne
veľká a so stúpajúcou veľkosťou záťaže ešte stúpa. Prúdové zosilnenie celej
tejto kombinácie je pomerne veľké a ak h21b sa
blíži k 1 podstatne ešte stúpne.[2] Ak nemožno jednočinným zosilňovačom dosiahnuť požadovaný výkon,
alebo ak je neprípustná veľmi malá účinnosť, používa sa pre výkonové zosilňovače dvojčinné
zapojenie. V takýchto zosilňovačoch sa používajú párové tranzistory.
Tranzistory sú zapojené tak, aby sa ich výstupné výkony sčítali obr. 6.2. Najbežnejší spôsob sčítania výkonov je pomocou vhodného
výstupného transformátora.
Sekundárne vinutie transformátora predchádzajúceho stupňa má v strede odbočku pripojenú na spojené
emitory výkonových tranzistorov. Na bázach výkonových tranzistorov musia pôsobiť fázovo invertované,
ale rovnaké signály. V pôvodne sa to dosahovalo pomocou transformátora s deleným vinutím. Budiaci
transformátor je ťažký, veľký a drahý, preto sa často využíva zapojenie budiaceho stupňa s tranzistorovým
invertorom obr. 6.4.
V tranzistorových dvojčinných zosilňovačoch preto prevládajú
zapojenia s komplementárnymi tranzistormi. Tranzistory T1
(p-n-p) a T2 (n-p-n) sú v sérii s napájacím zdrojom
obr.6.5 pre jednosmerný prúd. Pre striedavý signál sú však vstupy a výstupy
spojené paralelne. Ak na vstupe pôsobí signál Uvst,
bude záťažou tiecť prúd úmerný rozdielu striedavých zložiek kolektorových
prúdov tranzistorov T1 a T2.
Je to podmienené tým, že kladné napätie na báze n-p-n tranzistora má rovnaký
účinok ako záporné napätie na tranzistore p-n-p. Tranzistor n-p-n "prenáša"
kladnú polvlnu a zápornú tranzistor p-n-p. Z tohto dôvodu toto zapojenie nepotrebuje
fázový invertor. Amplitúda striedavej zložky prúdu v záťaži, pri symetrii
zapojenia, sa rovná dvojnásobnej amplitúde kolektorového prúdu každého tranzistora,
takže výstupný výkon je dvojnásobný v porovnaní s jednočinným zosilňovačom.
Priebehy vstupných a výstupných napätí a prúdov.[3]
Prenos nízkych frekvencií tranzistorovým zosilňovačom
Prenos stredných frekvencií tranzistorovým zosilňovačom
Prenos vysokých frekvencií tranzistorovým zosilňovačom
6.2 Vlastnosti kombinačných zapojení
SE - SE
(6.3)
Obr.6.1 Vplyv zaťažovacieho odporu na šírku pásma
SE - SB (Kaskádové zapojenie)
(6.4)
(6.5)
(6.6)
Obr.6.2 a) Kaskádové zapojenie SE - SB
b) Použitie komplementárnych tranzistorov
SE - SC
SB - SE
SB - SB
SB - SC
SC- SE
SC- SB
SC- SC
6.5 Dvojčinné výkonové zosilňovače
Obr.6.3 Dvojčinný výkonový zosilňovač
Obr.6.4 Tranzistor ako fázový invertor
Obr.6.5 Zapojenie výstupného obvodu zosilňovača s komplementárnymi tranzistormi a priebehy v obvode