17 VAKUOVÉ NELINEÁRNE PRVKY


Vákuové nelineárne prvky v elektronických obvodoch sú najčastejšie reprezentované elektrónkami a výbojkami. Podstatný rozdiel medzi elektrónkou a výbojkou je ten, že v sklenej banke elektrónky je vákuum, zatiaľ čo banka výbojky je plnená ortuťovými parami alebo niektorým zo vzácnych plynov ( neón, kryptón a pod. ). V nasledujúcich kapitolách preberieme základné druhy elektrónok a výbojok, ale iba v nevyhutne potrebnom rozsahu. Súčasné elektronické zariadenia sú osadzované zásadne iba tranzistoromi, prípadne integrovanými obvodmi a použitie elektrónok je obmedzené len na prípady, kde nemožno použiť polovodičový prvok.[3]


17.1 PRINCÍPY ELEKTRONIEK

Elektrónky sú vákuové elektronické súčiastky založené na vedení a riadení elektrického prúdu vo vákuu. Nosičmi elektrického prúdu sú elektróny. V evakuovanej sklenenej, keramickej alebo kovovej banke je tlak cca
10-4 Pa.

Elektrónky "prežívajú" v takých aplikáciach, pre ktoré nie sú vhodné polovodičové prvky. Sú to hlavne:
- výkonové stupne vysielačov
- mikrovlné aplikácie ( klystróny, magnetróny, permaktróny )
- optické vstupy a výstupy ( snímancie elektrónky, obrazovky )
- plynové lasery.

17.2 Fyzikálne princípy elektroniek

Pri T = 0 K môže energia elektrónu dosiahnúť maximálnej úrovne Fermiho hladiny WF. Aby elektrón opustil povrch materiálu ( napr. kovu )musí nadobudnúť celkovú energiu

(17.1)

    kde WVP je energia výstupnej práce.

Elektrónová emisia existuje ako:
- tepelná emisia ( termoemisia )
- fotoemisia
- sekundárna emisia
- elektrostatická (studená) emisia pri vysokých intenzitách elektrického poľa E
Pre činnosť elektróniek má najväčší význam termoemisia.
Pri ohreve katódy K vzniká emisný prúd Im, ktorý podľa Richardson - Dushmannovho vzťahu je

(17.2)

pričom    A    emisná konštanta materiálu
S    aktívna plocha katódy
k    Boltzmannová konštanta
Početnosť a rozdelenie elektróv v blízkosti žeravej katódy v závislosti na teplote ilustruje obr.17.1.


Obr.17.1. Hustota emitovaných elektrónov pri rôznych teplotách katódy [ 1 ]

Ukázalo sa, že optimálne emisné vlastnosti vykazujú katódy z kovového jadra, pokrytého kysličníkmi barya a atroncia. Emitujúce katódy pre jednosmerný žeraviaci prúd bývajú priamo žeravené, katódy žeravené striedavým prúdom sú nepriamo žeravené.
    Schéma priamo a nepriamo žeravenej katódy je na obr.17.2. Sú to schémy diódy.


Obr.17.2. a) Priamo žeravá katóda a b) nepriamo žeravá katóda


17.3 Typy elektroniek

17.3.1 Dióda

Obsahuje dve elektródy-anódu a katódu. Kladná anóda priťahuje elektróny. Schéma nepriamo žeravenej dióda a priebeh prúdu I A v závislosti na anódovom napätí voči katóde sú na obr.17.3. a 17.4.


Obr.17.3. Schéma diódy

Obr.17.4. Priebeh IA v závislosti na UA

Závislosť IA na UA možno vyjadriť vzťahom

(17.3)

V pracovnom bode P nás zaujíma strmosť charakteristiky diódy, ktorá je (pri malých ΔUA a ΔIA)

( P = konšt. ) (17.4)

( P = konšt. ) (17.5)

Dióda sa používala ako usmerňovacia a detekčná elektrónka.

Opíšeme zapojenie diódy podľa obr.17.5, Na sekundárnom vinutí transformátora je striedavé napätie, na ktoré je pripojená dióda zapojená do série so zaťažovacím odporom RZ. Ide o zapojenie jednocestného usmerňovača. Počas kladnej polvlny napätia u sú elektróny emitované z katódy K priťahované kladným potenciálom ku kladnej anóde. Anódový prúd ia je daný okamžitou hodnotou napätia u a veľkosťou zaťažovacieho odporu RZ.


Obr.17.5. Zapojenie diódy ako jednocestného usmerňovača

Pre napätie u platí

(17.6)

V okamihu, keď polarita napätia u sa zmení ( na sekundárnom vinutí je záporná polvlna ), začína byť nevodivá, pretože anóda je voči katóde záporná. Anódová charakteristika, ktorá udáva závislosť anódového prúdu od napätia na anóde, je na obr.17.5.
Anódový prúd má tri charakteristické oblasti:
- oblasť nábehového prúdu
- oblasť priestorového náboja
- oblasť nasýteného prúdu ( saturácia )

17.3.2 Trióda

Malými zmenami napätia riadiacej mriežky UG možno účinne riadiť veľkosť IA. Základné zapojenie jednostupňového zosilňovača s triódou je na obr.17.6.


Obr.17.6. Schéma triódového zosilňovača Obr.17.7. Anódové charakteristiky triódy so zaťažovacou charakteristikou

Strmosť triódy

( UA = konšt. ) (17.7)

Dynamický odpor

( UA = konšt. ) (17.8)

Prienik

( IA = konšt. ) (17.9)

Zosilňovací činiteľ naprázdno

( IA = konšt. ) (17.10)

Je zrejmé, že       S.R.D =1 čo je známy Barkhausenov vzťah. (17.11)

Triódový zosilňovač


Obr.17.8. Náhradná schéma triódového zosilňovača s napäťovým zdrojom

Výpočet zosilnenia A triódového zosilňovača

(17.12)

µ možno uvažovať za konštantu, Ri sa mení podľa pracovného bodu.
Záporné predpätie mriežky: obr.17.6 sa pre určenie vhodného pracovného bodu zabezpečovalo zdrojom napätia UG

Výhodnejšie je automatické predpätie podľa obr.17.9.


Obr. 17.9. Automatické predpätie

Záporné predpätie uK sa vytvára prietokom katódového prúdu IK (pričom IK = IA) cez rezistor RK

(17.13)

Cez rezistor Rg polarizuje sa mriežka G na -uK voči katóde.

Kondenzátor C zabraňuje vzniku zápornej spätnej väzby pre prenášané frekvencie.

Základné zapojenia triódy:
Sú možné 3 základné zapojenia triódy:
    1. Najčastejšie je zapojenie so spoločnou katódou (obr.17.6 a obr.17.9).
    2. Často sa využíva zapojenie so spoločnou anódou (katódový sledovač) ktoré realizuje pri A < 1
    impedančné prispôsobenie vysoko ohmového vstupu k nízko impedančnému výstupu.
    3. Zapojenie so spoločnou mriežkou, ktoré je používané len ojedinele.


17.3.3 Pentóda

Pre zabránenie vplyvu medzielektródových kapacít a najmä CAG, ktoré pri zosilňovaní vf signálov môžu spôsobiť nestabilitu zosilňovačov, bola vyvinutá tetróda (medzi riadiacu mriežku G1 a anódu bola vložená tieniaca mriežka, pripojená na kladné napätie) a neskôr pentóda, u ktorej okrem tieniacej mriežky bola zabudovaná aj brzdiaca mriežka (supresor) pre zamedzenie sekundárnej emisie z anódy. Schéma pentódy a jej anódových charakteristík sú na obr.17.10.


Obr.17.10. Zosilňovač osadený pentódou a anódové charakteristiky pentódy


17.4 Mikrovlné elektrónky

Pre zosilňovanie a generovanie signálov v pásme 3.10 MHz až 10 GHz sa stáva kritickou doba preletu elektrónov medzi K a G a medzi G a A, uplatňujú sa medzielektródové kapacity a indukčnosti prívodov a tepelný šum obmedzuje citlivosť vvf širokopásmových zosilňovačov.

Pre uvedené frekvenčné pásma boli vyvinuté:

A) Mriežkové elektrónky a to:
- majákové triódy (Pmax cca 1W, fmaxdo 3GHz)
- keramické elektrónky (Pmax až desiatky W, fmax do 5GHz)
- žaluďové triódy s radiálnymi vývodmi (fmax do 0,5 GHz)
- triódy s plochými elektródami, ktoré bývajú súčasťami vlnovodov (do 4GHz)
a rezonátorov.

B) Elektrónky s rýchlostnou moduláciou

Miesto hustotnej modulácie toku elektrónov sa u týchto elektróniek využíva rýchlostná modulácia.
Pre zosilňovanie vvf signálov sú vhodné :
- Permaktróny (Traveling Wave Valve, LBV)
využívajú výmenu energie medzi zväzkom rýchlych elektrónov a vvf poľom medzi vstupom a výstupom.
Podľa [17.1] na 4GHZ dosahuje permaktrón Δf až 800 MHz
- Klystróny prieletové a reflexné
najčastejšie sú generátormi cm a mm vĺn malých a stredných výkonov. Podrobný popis v rámci tejto kapitoly
nieje možný, záujemca ho nájde v [1].

C) Magnetrónový oscilátor

V podstate je magnetrón diódou. Katóda je umiestnená vo valcovom telese anódy. Dráhy elektrónov, emitovaných z katódy sú ovplyvňované mohutným statickým magnetickým poľom tak, že pohyb elektrónov je cyklotrónny. Najčastejším je dutinový magnetrón, u ktorého vznikajú mikrovlné kmity pôsobené elektrónmi rotujúcimi v priestore medzi K a A. Dutinové magnetróny sú oscilátormi pre dm cm a mm vlny. Typický je impulzný režim magnetrónu (napr. v RADARE). V dm pásmach poskytujú magnetróny výkony až desiatok MW, v cm pásmach jednotky MW a v mm pásmach stovky kW. [1]


17.5 Princípy obrazoviek

Vákuové obrazovky využívajú princípy elektrónovej optiky a elektrónovej balistiky.
Princíp obrazovky s elektrostatickým vychyľovaním je na obr.17.11. Vo valcovej časti sklenenej evakuovanej banky (v tzv. hrdle obrazovky) je systém elektród zabezpečujúcich emisiu elektrónov a ich sústredenie do úzkeho zväzku. Asi v polovici dĺžky obrazovky prechádza valcová časť banky v časť kužeľovú. Dno kužeľa tvorí priehľadné tienidlo, na ktorom je z vnútornej strany nanesená vrstvička luminofóru. Dopad elektrónov, ktoré majú dostatočnú rýchlosť, vytvorí na tienidle svetelnú stopu.

Riadením m n o ž s t v a dopadajúcich elektrónov v elektrónovom zväzku /moduláciou tohto zväzku/ možno ovplyvniť jas svetelnej stopy; spolu s účelným usmernením zväzku elektrónov a jeho moduláciou možno vytvárať tmavé a svetlé časti obrazu.

Princíp vákuovej obrazovky je teda založený na možnosti
-   vytvoriť úzky zväzok elektrónov so značnou rýchlosťou,
-   riadiť ich smer,
-   zviditeľniť stopu elektrónového zväzku na tienidle.
Pre realizáciu týchto úkonov musí mať obrazovka výkonný zdroj elektrónov [v obr.17.11 je to elektrónová tryska (angl. electron gun), ktorá je tvorená nepriamo žeravenou katódou K]. Katóda je obklopená lesklým valčekom, zabraňujúcim šíreniu tepla do okolia. Celú túto časť obklopuje riadiaca mriežka RM, ktorá má slabo záporný alebo mierne kladný potenciál voči katóde.

Zo stredového otvoru riadiacej mriežky vyletujú elektróny do systému elektrónovej optiky. Tento systém je tvorený kladnou anódou A1, zaostrovacou elektródou ZE a druhou anódou A2. A22 je pripojená na vysoké kladné napätie. Vhodné nastavenie kladných napätí na týchto elektródach umožňuje vytvorenie úzkeho elektrónového zväzku.

Zväzok elektrónov prelieta najskôr medzi vychyľovacími doštičkami D1 a D2. Napätie medzi D1 a D2 vychyľuje elektróny v zvislej rovine. V [1] je odvodený vzťah pre vychýlenie na tienidle obrazovky: veľkosť vychýlenia je úmerná vzdialenosti doštičiek od tienidla, dĺžke doštičky a veľkosti vychyľovacieho napätia. Nepriamo úmerná je vzdialenosti medzi doštičkami a veľkosti napätia na anóde.

Elektrónový zväzok potom prechádza medzi doštičkami D3 a D4, ktoré sú kolmé na prvý pár a teda vychyľujú elektróny vo vodorovnej rovine. Elektrónový zväzok, ktorý bol ovplyvnený obidvoma vychyľovacími systémami vykreslí na tienidle v čase bod alebo krivku, odpovedajúci vychyľovacím napätiam.
Na kužeľovej časti obrazovky je krúžok PK, na ktorý sa pripojí najvyššie kladné napätie ‚ ktoré urýchľuje elektróny. Na obr.17.11 je najvyššie kladné napätie pripojené na zem, aby nehrozilo nebezpečie úrazu pre obsluhu — zato katóda obrazovky je voči zemi na plnom zápornom napätí.

Vnútro kužeľovej sklenenej banky býva pokryté vodivým povlakom spojeným s anódou, aby sa na skle nemohli vytvárať náboje, ktoré by rozptyľovali elektrónový zväzok.


Obr.17.11. Rez obrazovkou s elektrostatickým vychyľovaním

Na obr.17.12 je znázornený princíp obrazovky s magnetickým vychyľovaním. Vychyľovanie elektrónového zväzku je zabezpečené priečnym magnetickým poľom‚ vytvoreným dvoma pármi cievok, ktorých osi sú na seba kolmé [na obr.17.12 je zakreslený len jeden pár cievok].
Zatiaľ čo katódový systém tejto obrazovky je celkom obdobný systému s elektrostatickým vychyľovaním, vlastný systém elektrónovej optiky je jednoduchší.
Obsahuje: - urýchľovaciu elektródu s cca +220 V [UE]
- zaostrovaciu elektródu ZE s cca +800 V.
Vnútro kužeľovej banky má rovnaký potenciál vďaka vodivému povlaku, pričom táto plocha je spojená so zemou a najvyšším kladným potenciálom.
Jas svetielkujúcej stopy je ovládaný modulačným napätím z obrazového zosilňovača, ktoré je zapojené na katódu obrazovky.


Obr.17.12. Rez obrazovkou s elektromagnetickým vychyľovaním


17.5.1 Čiernobiela televízna obrazovka

Jedná sa o obrazovku s magnetickým vychyľovaním elektrónového zväzku.
V hrdle obrazovky je elektrónová tryska, pomocou dvoch elektrónových šošoviek sú elektróny sústreďované do zväzku a zaostrované na tienidlo pokryté zvnútra luminofórovou vrstvou [tzv. „fosforom“, čo však nemá s prvkom fosfor súvislosť]. Poloha stopy elektrónového zväzku na tienidle je ovládaná dvojitou sústavou vychyľovacích cievok a jas stopy je riadený modulačným napätím, privedeným z obrazového zosilňovača na katódu obrazovky. Prvú šošovku vytvára riadiaca mriežka G a druhá mriežka G. Na katóde je cca +100 V, na riadiacej mriežke G sa napätie mení podľa nastavení jasu od —20 V do +50 V. Druhá mriežka G má napätie 300 až 400 V a ovplyvňuje veľkosť anódového prúdu. Anódové napätie je 10 až 18 kV. Anódové napätie sa privádza anódovým prívodom umiestneným na kónuse obrazovky – tento je spojený s vodivým povlakom vnútornej časti kónusu. Príklad zapojenia čiernobielej televíznej obrazovky je na obr.17.13.


Obr.17.13. Napájanie obrazovky jednosmernými a striedavými napätiami [2]

17.5.2 Princíp obrazovky pre farebnú televíziu

Ako je známe z fyziky, biele svetlo je vytvorené súčtom energií všetkých farebných zložiek svetelného spektra. Biele svetlo však môže byť vytvorené aj vhodnou kombináciou menšieho počtu farieb spektra.
Pre reprodukciu farebného obrazu obrazovkou sú to farby: červená [R], zelená [G] a modrá [B].
Pri súčtovom miesení týchto farieb a pri ich určitých energiách vzniká výsledné biele svetlo.
U obrazoviek pre reprodukciu farebného obrazu musia preto byť na tienidle množiny drobných kruhových alebo pásikových plôšiek tvorených luminofórmi pre R, G a B farby, ktoré sa na tienidle pravidelne striedajú. Ak ožiarime súčasne všetky tri luminofóry [R,G,B], dostaneme biele svetlo. Pri ožiarení len R a G luminofórov je výsledná farba žltá a pod.
Z uvedeného vyplýva, že obrazovka pre reprodukciu farebného obrazu musí zabezpečiť súčtové zmiešanie základných farieb, aby mohol byť vytvorený farebný obraz.
Táto obrazovka má:
– tri elektrónové trysky [R,G,B]
– tri rôznofarebné žiariace množiny luminofórov na tienidle.

Podľa priestorového usporiadania elektrónových trysiek a podľa toho, ako je rozdelené tienidlo na drobné R,G,B plôšky, rozlišujeme niekoľko druhov farebných obrazoviek.
Najvýznamnejšou skupinou sú obrazovky s tieniacou maskou. K nim patrí starší typ delta a novšie typy in line a trinitrón.
Zasiahnutie luminofóru len určitej farby umožňuje tieniaca kovová maska s otvormi, ktorá je asi 17 mm pred tienidlom.
Otvory v tejto maske prepustia len určitá časť elektrónového zväzku z určitej trysky, na červeno svietiaci luminofór dopadajú elektróny len z trysky, ktorá je ovládaná signálom červenej farby R atď.
Smery elektrónových zväzkov z jednotlivých trysiek je nutné pri nastavovaní farebnej obrazovky nastaviť vonkajšími zariadeniami na hrdle obrazovky.
Podrobnosti o usporiadaní trysiek, otvorov v maske a rozmiestnení luminofórov pre typy delty, in line a trinitrón ako aj jednotlivé postupy pri nastavovaní týchto obrazoviek sú popísané napr. v [2].
Pre potrebný jas farebného obrazu vyžaduje táto obrazovka anódové napätie cca 25 kV. Napätie konvergenčnej elektródy u trinitróna sa blíži veľkosti anódového napätia. Zaostrovacia elektróda má
5 až 7 kV. Obrazovky in line a trinitrón majú na druhej mriežke 500 až 800V.


17.6 Výbojky

Výbojky sú v podstate elektrónky plnené zriedkavými kovovými parami alebo vzácnymi plynmi. Za normálnych pomerov ( tlak, teplota ) sú plyny vo všeobesnosti zlými vodičmi elektrického prúdu. Dobrými vodičmi sa stanú v okamihu, keď na plyn začne pôsobiť ionizátor. Týmto môže byť napr. teplo, rádioaktívne žiarenie, napätie a pod. Vo väčšine výbojok slúži ako ionizátor teplo vytvorené žeraveným vláknom ( katódy ). Pod vplyvom ionizátora sa stáva plyn vodivým, čiže ionizovaným.
Pod ionizáciou plynu rozumieme to, že od molekuly plynu sa odtrhne ( uvolní ) elektrón, čím sa molekula rozdelí na dve časti :
- elektricky kladne nabitý ión nazývaný katión
- elektricky záporne nabitý ión nazývaný anión
Ak k rozkladu molekúl plynu dôjde v uzavretom priestore medzi dvoma elektródami ( obr.17.14 ), na ktoré je pripojené napätie, dôjde k pohybu iónov, čím vzniká elekrický prúd. Anióny sa pohybujú k elektróde s kladným, katióny k elektróde so záporným napätím.


Obr.17.14. Princíp výbojky[3]

Pri pohybe iónov môže dôjisť k spojeniu aniónu s katiónom, čím dvojica iónov zaniká. Tomuto javu hovoríme rekombinácia iónov. Veľkosť elektrického prúdu vytvoreného iónmi je priamo úmerná napätiu na elektródach. S narastajúcim napätím prúd v plyne stúpa, až pre určitý typ ionizátora dosiahne hodnotu In, ktorá sa ďalej nemení napriek tomu, že hodnota napätia by naďalej stúpala ( obr.17.15 ). Tomúto prúdu hovoríme nasýtený.


Obr.17.15. Charakteristika výboja v plyne [3]


Obsah>>>