Ak na povrch materiálu dopadáju elektróny alebo iné častice s vhodnou rýchlosťou, vzniká sekundárna emisia. Nárazom týchto častíc, ktoré tvoria primárny prúd I_p , sa z povrchu atómov vyrážajú elektróny. Niektoré z nich získajú zložku rýchlosti, ktorá smeruje von z materiálu a umožní im dostať sa nad povrch. Emitované elektróny tvoria sekundárny prúd I_s. Veľkosť sekundárnej emisie vyjadruje pomocou činiteľa sekundárnej emisie.

Aj pri použití rovnakého materiálu môže mať súčiniteľ sekundárnej emisie rôzne hodnoty. Závisí to od rýchlosti a uhla dopadu primárných častíc.

Závislosť činiteľa sekundárnej emisie od urýchľovacieho napätia prímarnych častíc

Aby nevznikla sekundárna emisia, musí byť minimálna hodnota urýchľovacieho napätia primárnych častíc asi 10V. Činiteľ sekundárnej emisie dosahuje maximálnu hodnotu pri napätí asi 500V ( obrazok ). Pri vyššom napätí prenikajú primárne elektr=ony tak hlboko pod povrch materiálu, že elektróny, uvoľnené z atómov nemôžu emitovať a sekundárna emisia nevznikne. Najznámejší spôsob využitia sekundárnej emisie je vo fotonásobičoch a v niektorých televíznych snímacích elektrónkach.[17.4]

<<<Späť