Katedra informačných sietí FRI UNIZA

Od začiatkov k súčasnosti

Katedra vznikla na Strojníckej a elektrotechnickej fakulte pod názvom Katedra informačných systémov 11. decembra 1990. Prvým vedúcim katedry bol doc. Ing. Milan Konvit, CSc. a jeho zástupkyňou bola Ing. Matilda Drozdová, CSc. Ďalšími pedagogickými pracovníkmi boli RNDr. Miloslav Borik, Ing. Petr Ivaniga, CSC., Ing. Tatiana Kováčiková, Ing. Ľudovít Mikuš, Ing. Jaroslav Míšek, Dr. Ing. Peter Husár, CSc. Technicko-administratívnu prácu zabezpečovali Mária Liskayová a Iveta Podhorská. Všetci zakladajúci členovia prišli na Katedru informačných systémov z Katedry telekomunikácií Strojníckej a elektrotechnickej fakulty. Rozhodnutím Akademického senátu Vysokej školy dopravy a spojov zo dňa 1.3.1991 bola Katedra informačných systémov začlenená do Fakulty riadenia. Pracovno-právne vzťahy pracovníkov katedry boli upravené k Fakulte riadenia od 1.4.1991.

Bolo to obdobie, kedy aj v oblasti telekomunikácií bol zrejmý trend prenikania počítačov. Na druhej strane služba telefónie dominovala nad službou prenosu dát a národný telefónny operátor bol k rozvoju počítačových sietí veľmi opatrný. V čase vzniku katedry sa rozvíjala na Katedre technickej kybernetiky (ktorá bola začlenená do Fakulty riadenia rozhodnutím Akademického senátu VŠDS zo dňa 11.7.1990) oblasť počítačových sietí a prenosu dát (doc. Ing. Ivan Hanuliak, CSc., Ing. Martin Klimo, CSc.) a v spolupráci s Ústavom rozvoja komunikácií aj modelovanie prevádzky v počítačových sieťach (Ing. Ján Spišiak, Ing. Ondrej Škvarek, Ing. Radim Vala). Spoločnou myšlienkou vyššie spomenutých ľudí bola zrejmá nutnosť komunikačného systému v počítačových systémoch a nový koncept služieb založený na distribúcii inteligencie do koncových zariadení na rozdiel od telefónnych sietí, v ktorých sa inteligencia koncentrovala v ústredniach.

V roku 1992 bola katedra premenovaná na Katedru informačných sietí a dotvoril sa základný tím katedry. Odišli Dr. Ing. Peter Husár, CSc. a Iveta Podhorská, za učiteľov prišli doc. Ing. Martin Klimo, CSc., Ing. Boris Sopúšek a na miesta výskumných pracovníkov prišli Ing. Ján Spišiak, Ing. Ondrej Škvarek a Ing. Juraj Vaculík.

Súčasne so vznikom Fakulty riadenia bolo zriadené aj jej detašované pracovisko v Ružomberku a jej vedúcim bol následne menovaný doc. Ing. Milan Konvit, CSc. Od 1.9.1993 sa vedúcim Katedry informačných sietí stáva doc. Ing. Martin Klimo, CSc. a doc. Ing. Milan Konvit, CSc. sa plne venuje nielen rozvoju detašovaného pracoviska v Ružomberku, ale aj vyučovaniu a výskumu na Katedre informačných sietí. Vo februári 1992 sa Katedra informačných sietí presťahovala z budovy Unimo Ústavu pre rozvoj komunikácií do budovy Výskumného ústavu dopravného, kde doposiaľ sídli Fakulta riadenia a informatiky.

Ako je uvedené v študijnom programe školského roku 1992/93, v tom čase:

„Katedra vyvíja aktivity v oblasti projektovania a riadenia informačných sietí. Opiera sa o teoretické základy z teórie stochastických procesov, teórie hromadnej obsluhy, teórie prevádzkového zaťaženia a teórie informácie. Tieto vedné disciplíny sú aplikované v nasledujúcich oblastiach:

• projektovanie informačných sietí (počítačové siete LAN, WAN, privátne telefónne siete, dátové siete, širokopásmové siete),
• projektovanie informačných služieb (prognózovanie informačných potrieb, aplikačné programové vybavenie pre databázové systémy, systémy elektronického sprostredkovania správ, systémy integrujúce hlas, text, obraz).“

Dôraz na teoretické základy vo vyučovaní a výskume je vlastný katedre doposiaľ a orientácia na služby a integráciu sietí pretrváva nielen do dnešných dní, ale ukazuje sa ako nosná téma aj do budúcnosti. V tomto roku nastúpili na katedru prví ašpiranti: Ing. Roman Kaloč, Ing. Tomáš Klima, Ing. Ľubomír Krkoška, Ing. Dušan Lukáč, Ing. Ján Staník.

V školskom roku 1991/92 boli otvorené prvé dva ročníky študijného odboru Informačné a riadiace systémy, ktorý počas nasledujúcich štyroch rokov postupne nahrádzal odbor Kybernetika v doprave a spojoch. Katedra informačných sietí v tomto období zabezpečovala vyučovanie predmetov Modelovanie komunikačných systémov 3, Teória informácie a prenos dát, Informačné služby, Dopravné a spojovacie siete, Analýza procesov, Informačné siete, Komunikačné počítače, Telematické služby. Cieľom študijného odboru Informačné a riadiace systémy bolo vychovať odborníkov pre riadenie zložitých, územne rozľahlých systémov.

Katedra informačných sietí k tejto myšlienke prispievala nielen budovaním teoretických vedomostí, ktoré vysvetľovali najmä zákonitosti náhodných dejov v týchto systémoch, ale aj učením základov komunikačných technológií, ktoré tvoria kostru zložitých územne rozľahlých systémov. Dokonca aj samé komunikačné siete sú takýmito systémami a teda aj ony sú predmetom štúdia. Preto okrem technologických otázok bolo predmetom vyučovania aj ich modelovanie. Ako z vyššie vymenovaných predmetov vyplýva, Katedra informačných sietí od svojho počiatku dávala študentom vedomosti v oblasti informačných služieb, nakoľko si uvedomovala ich rastúci význam s príchodom technológií, ktoré umožňovali ich integráciu do jednej siete. V tomto období to bola najmä myšlienka úzkopásmovej ISDN a s ňou paralelne sa rozvíjajúcich počítačových sietí. V polovici 90-tych rokov 20. storočia a príchodom milénia začína dominovať podiel dátovej a multimediálnej komunikácie s čím súvisí rozmach širokopásmových komunikačných technológií (B-ISDN/ATM) a IP sietí (internetu). Katedra rozširuje svoje vzdelávacie a výskumné zameranie na modelovanie ATM a problematiku prenosu hlasu po IP sieťach (VoIP). S rozvojom tejto problematiky na katedre je spojený aj nástup nových pracovníkov (v roku 2000 Ing. Segeč a Ing. Čerňanská, v roku 2003 RNDr. Smieško, RNDr. Bachratá a Mgr. Uramová, a v roku 2007 Ing. Palúch), ktorých príchodom sa kolektív katedry stabilizuje na nasledujúce obdobie takmer desiatich rokov.

V roku 2001 sa katedra sťahuje z budovy A FRI do budovy B FRI, kde sídli doteraz.

Od roku 2002, kedy vzniká študijný program Informatika v bakalárskom štúdiu, Katedra informačných sietí začína rozširovať problematiku vzdelávania v oblasti počítačových sietí ponukou voliteľných predmetov Počítačové siete 1 – 4 (neskôr Počítačové siete 1 a 2), ktorých prednášky aj cvičenia sú založené na kurzoch programu Cisco Networking Academy.

V školskom roku 2012/2013 sa na Fakulte riadenia a informatiky otvára nový študijný program Aplikované sieťové inžinierstvo pre 2.stupeň v študijnom odbore Aplikovaná informatika, v rámci ktorého ponúka katedra v oblasti informačno-komunikačných sietí nové študijné zameranie „Sieťová infraštruktúra“, ktoré pokrýva problematiku pokročilých sieťových technológií a informačno-komunikačných systémov. V súčasnsoti (rok 2021) program ASI prešiel dvomi reakreditáciami a je de-facto katedrový program. pre oblasť sietí, sieťovej bezpečnosti a cloudov. Rozvoj programu ASI vedie k rozširovaniu ponuky predmetov o problematiku sieťovej bezpečnosti zapojením programov Cisco Netacad a Fortinet Security Academy. Oblasť cloudov po využívani open riešení OpenStack je posilnená založením Amazon AWS cloud akadémie v roku 2020. Zároveň sa katedra rozširuje nástupom nových kolegov zameriavajúcich sa na tieto oblasti, v roku 2015 Ing. Papána, v roku 2017, Ing. Moravčíkom, v roku 2019 Ing. Brídovou, v roku 2020 Ing. Kontšekom a v roku 2021 Ing. Kaločom.

V školskom roku 2020/2021 sa na Fakulte riadenia a informatiky otvára nový bakalársky študijný program Informačné a sieťové technológie pre 1.stupeň v študijnom odbore Informatika, v rámci ktorého ponúka katedra možnosť špecializácie sa na oblasť informačno-komunikačných sietí, bezpečnosti a virtualizácie.

Do roku 2015 katedra zabezpečuje vzdelávanie a výskum v oblasti Informačno-komunikačných sietí s dôrazom na hlbšie vedomosti o počítačových komunikačných sieťach založených na protokole IP (Internet Protocol). Pracovníci katedry sa aktívne podieľali na štandardizácií NGN architektúry, protokolov a služieb (ETSI). Ďalšie aktivity sú zamerané na výskum v oblasti kvality prenosu reči (IP QoS), na spoluprácu informačných technológií (Grid a Cloud computing) s NGN a na syntézu reči, v rámci čoho bol navrhnutý systém Text-to-Speech. V súčasnosti sa výskum rozšíril o štúdium vlastnosti fuzzy klopných obvodov pre rozpoznávanie reči v učiacich sa sieťach a problematiku bezpečnosti v IKT systémoch.

V súčasnosti (rok 2020) katedra zabezpečuje na FRI UNIZA okrem vzdelávania a výskumu v oblasti IKT vzdelávanie s dôrazom na podrobnejšie vedomosti o počítačových sieťach a k nám pridáva problematiku sieťovej bezpečnosti, virtualizácie, cloudov. Svoj základný výskum katedra zameriava do oblasti cloud computing (CC) systémov a bezpečnosti počítačových sietí so zameraním na architektúry bezpečnosti a machine learning v detekcií anomálií. Aplikovaný výskum je smerovaný do oblasti vývoja služieb informačných sietí, využívania CC systémov vo vzdelávaní, zberania dát zo siete a tvorby datasetov sieťovej prevádzky. Pracovníci katedry sa aktívne podieľali na štandardizácií NGN architektúry, protokolov a služieb (ETSI).

Nielen prácou živý je človek

Na Katedre informačných sietí sa stali tradíciou posedenia na záver zimného semestra školského roka pri vianočnej kapustnici ako aj po skončení letného semestra pri guláši. Často na ne prichádzajú aj bývalí kolegovia z radov učiteľov aj doktorandov a neraz donesú aj gitaru. Pôvodný futbal časom nahradili miernejšie športové aktivity, dobrá nálada však vydržala. V posledných rokoch sa do týchto aktivít aktívne zapájajú aj naši študenti odboru Aplikované sieťové inžinierstvo.

Vyučovanie

Počas doby svojej existencie sa učitelia katedry podieľali na vyučovaní študentov v predmetoch zameraných na sieťové technológie, sieťové služby a modelovanie ponúkaných vo viacerých študijných programoch. Zúčastňovali sa na príprave viacerých študijných programov, pripravovali osnovy a študijné materiály predmetov, viedli diplomové a dizertačné práce, podieľali sa na práci štátnych skúšobných komisií. Od roku 2012 zabezpečujeme nový inžiniersky študijný program Aplikované sieťové inžinierstvo a od roku 2020 spolu s katedrou technickej kybernetiky bakalársky študijny program Informačné a sieťové technológie.

Katedra zabezpečovala výučbu predmetov vo viacerých študijných programoch:

• v rokoch 1992 až 2008 v programe Informačné a riadiace systémy (IRS),
• v rokoch 2002 až do súčasnosti v programe Informatika, Počítačové Inžinierstvo a Informačné systémy,
• v rokoch 2012 až do súčasnosti v inžinierskom programe Aplikované sieťové inžinierstvo (ASI).
• v rokoch 2020 až do súčasnosti v nových dvoch bak. programoch Informačné a sieťové technológie, Informatika a riadenie.

Od roku 2002, kedy vzniká študijný program Informatika v bakalárskom štúdiu a Katedra informačných sietí začína ponúkať študentom voliteľné predmety Počítačové siete 1 – 4, ktorých cvičenia sú založené na kurzoch Cisco Networking Academy. Cieľom implementácie priemyselných kurzov do bakalárskeho štúdia bolo poskytnúť študentom bakalárskeho štúdia praktické skúsenosti so špičkovou sieťovou technológiou, ktorá sa stala v oblasti IP sietí de-facto štandardom, sprostredkovať im e-vzdelávacie kurzy pripravené a udržiavané špičkovými univerzitami, umožniť im získať priemyselné certifikáty Cisco, ktoré sú v oblasti IP technológií všeobecne uznávané a uľahčujú ich majiteľom ľahšie nájsť zamestnanie ako správcovia menších sietí. V roku 2020 je tento program hlboko integrovaný do vzdelávania a katedra na jeho základoch ponúka rad predmetov. VŠ štúdia. Na základe pozitívnych skúsenosti s programom katedra ďalej inovuje a zapája sa aj do programov Juinper Academy Alliance, Fortinet Security Academy a Amazon AWS cloud academy.

Na pôde Katedry informačných sietí sa v januári 2000 uskutočnilo prvé stretnutie zástupcu firmy Cisco, zástupkyne Ministerstva školstva a zástupcov stredných škôl. Táto iniciatíva sa zásluhou Technickej univerzity Košice vyvinula do fungujúceho systému lokálnych a regionálnych Cisco sieťových akadémií. Katedra informačných sietí začala spolupracovať v oblasti vzdelávania v roku 1999 a 26.6.2000 sa stala Lokálnou Cisco Sieťovou Akadémiou. Od 20.6.2002 je štvrtou Regionálnou Cisco Sieťovou Akadémiou (ID: 52143) na Slovensku v rámci vzdelávacieho programu Cisco Networking Academy Program. V súčasnosti (rok 2015) po rozsiahlej rekonštrukcii Netacad programu v rokoch 2013 je katedra zapojená do programu ako Cisco sieťová akadémia a ako Inštruktorské tréningové centrum. Do programu je zapojených viacero pracovníkov, pričom viacerý z nich sú držiteľmi priemyselných certifikácii (Ing. Škvarek a Mgr. Uramová CCNA, Ing. Segeč CCNP, Ing. Paluch je držiteľom najvyššieho CCIE). O predmety založené na základe kurzov Cisco Netacad je medzi študentmi trvalo vysoký záujem a katedra sa vypracovala na jednu z najlepších akadémii v SR, pričom získala za dobu svojej existencie viacero ocenení. V poslednom období sa katedra vďaka práci Ing. Palúcha aktívne podieľa na spolupráci s firmou Cisco pri príprave vzdelávacích a certifikačných programov od úrovne CCNA, cez CCNP až po CCIE.

Za obdobie od založenia po súčasnosť sa naša katedra vyprofilovala na jednu z najsilnejších akadémii v SR a získala množstvo úspechov, ktoré je možné vidieť aj v získaných oceneniach.

Vyučovanie sa, samozrejme, neobmedzovalo a neobmedzuje len na technológie Internet protokolu (prepínanie, smerovanie, VoIP a WiFi) a na technológie Cisco. Katedra má záujem oboznámiť svojich študentov aj s inými riešeniami ako sú riešenia Juniper, Fortinet, Mikrotik a samozrejme OpenSource. Historicky boli v sieťovom laboratóriu k dispozícii aj technológie ATM, FDDI a ISDN. Technológia FDDI bola najskôr v roku 1996 v rámci projektu Copernicus 62/95 „High Speed Communication Systems Supporting Multimedia Applications“ použitá na pripojenie siete Fakulty riadenia do univerzitnej siete, čo v tom čase bolo prvé použitie optického spojenia na Vysokej škole dopravy a spojov v Žiline. Neskôr po jej vyradení z rutinnej prevádzky bola spolu s prepínačom ATM k dispozícii pre potreby vyučovania v predmete Širokopásmové siete. Technologické vedomosti predmetov Informačné služby, Komunikačné siete, Počítačové siete 1-4, Širokopásmové siete, Komunikačné počítače, Informačné siete rozširovali a zovšeobecňovali predmety Analýza procesov, Teória oznamovania, Teória informačných sietí. Katedra zabezpečovala aj predmety, ktoré sa nezaoberali len informačnými sieťami. Takými boli predmety Dopravná a spojová sústava, Práca s PC, Elektronický obchod. Posledný menovaný predmet bol inšpirovaný spoluprácou s IBM, nedosiahol však úspechu CCNA.

Začiatok vyučovania informačných služieb je spojené s Dipl.-Ing. Uwe Rabenhorstom, ktorý bol rokoch 1990-1997 rektorom Fachhochschule der Deutschen Bundespost Telekom a katedre pomohol s vybavením laboratória informačných sliužieb ISDN ústredňou a Brunom Duthoit pracovníkom France Telecomu, ktorý poskytol koncové zariadenia francúzskej videotexovej služby Minitel.

Ak katedra informačných sietí od začiatku dávala dôraz na rozvoj informačných služieb, bolo zrejmé, že tou kľúčovou službou pre vysoké školy bude podpora vzdelávania informačnými a komunikačnými technológiami, označovaná ako e-vzdelávanie. Za začiatok e-vzdelávania na Žilinskej univerzite považujeme rok 1996, kedy sme začali pracovať s autorským systémom Funline for Windows. Žilinská univerzita, zastúpená Katedrou informačných sietí, bola členom spoločnosti Funline for Windows, čo bolo európske združenie pre podporu autorského systému rovnakého mena. Bolo to naše prvé uvedomenie si zmien, ktoré môžu IKT do vzdelávania priniesť. V roku 1998 sme začali vyvíjať vlastný learning management systém (LMS) označovaný „ERUDITIO“. Jeho uvedenie do rutinnej prevádzky sa však neuskutočnilo a v roku 2000 sme zakúpili profesionálny LMS systém TUTOR 2000. Aj keď obidva uvedené systémy boli iba v testovacej prevádzke katedry, boli základom ďalšieho rozvoja e-vzdelávania nielen na katedre, ale aj na Žilinskej univerzite. Začiatkom roka 2003 bol rektorom Žilinskej univerzity vymenovaný tím odborníkov, ktorý začal riešiť problematiku e-vzdelávania v rámci celej univerzity. Pracovníci Katedry informačných sietí tvorili odborný základ tohto tímu a prispeli k rozšíreniu elektronickej podpory vzdelávania na Žilinskej univerzite. Znalosti z oblasti e-vzdelávania sme šírili odborným garantovaním medzinárodného seminára, ktorý bol organizovaný na Žilinskej univerzite každoročne od februára 2002.

V oblasti e-vzdelávania vytvoril kolektív, zložený zväčša z pracovníkov katedry, Multimediálny výučbový kurz: Efektívna práca na počítači, pričom pri jeho tvorbe boli využité znalosti a zručnosti zo spracovania rôznych multimediálnych prvkov. Výučbový kurz bol viac krát inovovaný a dodnes sa používa pri vyučovaní v predmete Úvod do štúdia. Vzhľadom na to, že výučbový kurz bol vytvorený na základe Sylabu ECDL (European Computer Driving Licence), vznikol predpoklad, na založenie Akreditovaného testovacieho strediska ECDL. Po zapojení sa Slovenska do ECDL sa na katedre zriadilo ATC ECDL, ktoré v rámci mnohých projektov vyškolilo a otestovalo stovky uchádzačov o certifikát ECDL.

Naše znalosti a skúsenosti z oblasti e-vzdelávania, tvorby elektronických študijných materiálov a dlhodobej poctivej práci so študentmi sa prejavili aj úspechmi diplomových prác v súťaži Werner von Siemens Excellence Award a tiež úspechmi v súťaži E-learning v praxi organizovanej počas konferencií ICETA:

• V roku 2015 bola diplomová práca nášho absolventa Ing. Juraja Dančíka ocenená cenou Scheidt & Bachmann.
• V roku 2014 bola diplomová práca nášho absolventa Ing. Romana Baduru porotou ocenená čestným uznaním.
• Náš študent Peter Meliš sa stal v roku 2010 víťazom v súťaži Top Chrome Extensions kategória SK Web.
• Počas konferencie ICETA 2008 v súťaži E-learning v praxi v kategórii on-line kurz získal druhé miesto kurz Počítačová grafika a animácia, ktorý pripravil Ing. Ľudovít Mikuš. Počas konferencie ICETA 2004 v súťaži E-learning v praxi v kategórii on-line kurz získal druhé miesto kurz Komunikačné počítače, ktorý pripravil Ing. Ľudovít Mikuš.
• Počas konferencie ICETA 2003 v súťaži E-learning v praxi v kategórii Podporný materiál pre On-Line vzdelávanie získal prvé miesto projekt s názvom: Efektívna práca na počítači. Tento projekt vznikol na katedre informačných sietí ako kolektívna práca pod vedením Ing. Ľudovíta Mikuša.
• Cena Werner von Siemens Excellence Award za ročník 2001/2002 v Kategórii C – Cena za diplomovú prácu získal: Ing. Jozef Benc, Neurónové siete – CBT kurz, Fakulta elektrotechnická, Katedra telekomunikácií, Žilinská univerzita. Diplomová práca pod vedením Ing. Ľudovíta Mikuša.
• Cena Werner von Siemens Excellence Award za ročník 2000/2001 v Kategórii C – Cena za diplomovú prácu získal: Ing. Juraj Horňák, 2D grafika – príprava, použitie a spracovanie v multimediálnych aplikáciách, Fakulta riadenia a informatiky, Katedra informačných sietí, Žilinská univerzita. Diplomová práca pod vedením Ing. Ľudovíta Mikuša.

Zabezpečované predmety

Počas celej svojej histórie katedra zabezpečovala vyučovanie rady predmetov, ktoré historicky v sumárnom prehľade uvádzame.
Predmety zabezpečované v študijnom programe Informačné a riadiace systémy v rokoch 1992-2008:

• Dopravná a spojová sústava
• P112 – Úvod do štúdia
• V112 – Práca s PC
• P213 – Komunikačné siete
• V313 – Počítačové siete 1
• V414 – Počítačové siete 2
• V415 – Základy elektronického obchodu
• V508 – Teória oznamovania
• V527 – Teória informačných sietí
• V528 – Počítačové siete 3
• V529 – Informačné služby
• V626 – Počítačové siete 4
• V629 – Širokopásmové siete
• P701 – Analýza procesov
• A802 – Komunikačné počítače
• V817 – Projektovanie informačných systémov
• V828 – Odvetvové stratégie a politiky
• A902 – Informačné siete
• V932 – Mediamatika

Neskôr pribudli predmety zabezpečované v študijných programoch bakalárskeho stupňa – Informatika a Počítačové inžinierstvo:

• 5BL033 Úvod do štúdia
• 5BA024 Diskrétna pravdepodobnosť
• 5BN010 Komunikačné technológie
• 5BN013 Základy teórie sietí 1
• 5BI045 Grafika v počítačových aplikáciách
• 5BI044 Animácie v počítačových aplikáciách
• 5BN003 Počítačové siete 1
• 5BN004 Počítačové siete 2
• 5BN011 Počítačové siete 3
• 5US004 Analýza procesov
• 5IN025 Komunikačné technológie 2
• 5IS008 Architektúry informačných systémov
• 5US004 Analýza procesov
• 5IP001 Projekt 1
• 5IP002 Projekt 2
• 5IP003 Projekt 3
• 5IN018 Teória oznamovania
• 5IN020 Pokročilé prepínanie v informačno-komunikačných sieťach
• 5IN014 Integrácia sietí
• 5IN016 Projektovanie sietí 1
• 5IN010 Teória informačných sietí
• 5IN033 Pokročilé smerovanie v informačno-komunikačných sieťach
• 5IN027 Algoritmy v sieťach
• 5IN031 Optimalizácia konvergovaných sietí
• 5IP011 Projektovanie sietí 2

Až k súčasnému stavu (2021), kedy katedra zabezpečuje predmety z oblasti sietí, bezpečnosti a cloudov vo viacerých študijných programoch bakalárskeho a inžinierskeho stupňa :

Názov predmetu	Názov predmetu
Algoritmy v sieťach	Pokročilé smerovanie v informačno-komunikačných sieťach
Analýza viacrozmerných dát	Prevencia a riešenie softvérových chýb
Animácia v počítačových aplikáciách	Princípy informačných a komunikačných systémov
Architektúry informačných systémov	Prístupové siete
Bezpečnosť informačných systémov	Projektovanie sietí 1
Grafika v počítačových aplikáciách	Projektovanie sietí 2
Integrácia sietí	Python v sieťových aplikáciách
Komunikačné technológie	Sieťové operačné systémy
Linux – základy	Teória informačných sietí
Modelovanie a vizuálizácia dát v R	Teória oznamovania
Počítačové siete 1	Úvod do štúdia
Počítačové siete 2	Úvod do systémového programovania
Počítačové siete 3	Zabezpečovanie sietí zariadeniami Fortinet
Pokročilé prepínanie v informačno-komunikačných sieťach

Ďalšie vzdelávanie, školenia a kurzy

Katedra sa špecializuje na oblasť komunikačných sietí a v tejto oblasti za dobu svojej existencie uskutočnila množstvo školení pre študentov, učiteľov a partnerov zo súkromného sektora.
Téma školenia Spoločnosť

• IP siete, školenia v rozsahu CCNA: Kia, Alcatel-Lucent LH, SSE, SPP, Slovak Telecom, Siemens PSE, Siemens SWH, Hewlett-Packard, Internet klub, Munus, Gaya, Elfa, Tam Industries, Globesy, atď
• Pokročilé IP siete v rozsahu CCNP: Slovak telecom, CellQoS, SK Hosting, atď.
• Školenia programu Netacad: učitelia a študenti stredných a vysokých škôl vysokých škôl z územia SR a ČR
• Siete budúcich Generácii (NGN) : Školenia v rámci Inštitútu NGN (iNGN), zvyčajne pre Slovak Telecom,
• IP Multicast: Elfa,
• MPLS: Alcatel Lucent
• Voice over IP a signalizácia vo VoIP: Slovak Telecom, SSE, iNGN, CSNK, Siemens, Globtel, Tesla LH, ŽSR,
• Prednáškový cyklus LAN, IP smerovanie a QoS: Alactel-Lucent, iNGN, Siemens PSE/SWH Žilina/BA
• Prednáškový cyklus IP Basic, VoIP, Bezpečnosť: iNGN
• Prednáškový cyklus TCP/IP a VoIP signalling: Slovak Telecom,
• Quality of Service: Globtel
• TCP/IP programming: Siemens
• Smerovanie a prepínanie v TCP/IP sieťach: K+K, iNGN

Laboratória

Katedra vynakladá trvalé úsilie na budovanie a prevádzku kvalitne vybavených laboratórií. S ich budovaním začala hneď po presťahovaní na FRI, kde napr. v roku 2000, kedy katedra ešte sídlila v budove A prevádzkovala tri laboratória.

Laboratórium č.25B	Vedúci laboratória: Ing. Mária ČerňanskáLaboratórium slúžilo na vyučovanie predmetov:V527 Teória sietíV204 Informačné službyV313 Počítačové siete 1V414 Počítačové siete 2V528 Počítačové siete 3V626 Počítačové siete 4V415 Základy e-obchoduV527 Teória informačných sietíP701 Analýza procesovV rámci Informačných služieb sa vyučujú služby siete Internet, Distance learning, VoIP
Laboratórium č.34	Vedúci laboratória: Ing. Ľudovít MikušLaboratórium slúžilo na vyučovanie predmetov:V204 Informačné službyA802 Komunikačné počítačeV112 Práca s PCV rámci Informačných služieb sa vyučovali služby pobočkovej ústredne Ateus, videokonferenčný systém Proshare, faximilné služby a práca s modemom. V predmete Komunikačné počítače študenti programovali SW na riadenie účastníckej sady.
Laboratórium č.328	Vedúci laboratória: Ing. Ľudovít MikušLaboratórium bolo vybavené zariadením na spracovanie zvuku, videa a na tvorbu multimediálnych CD prezentácií.V laboratóriu sa pripravovali vzdelávacie kurzy, ktoré obsahovali rôzne multimediálne prvky. Tieto kurzy sa používali a stále používajú v e-vzdelávaní.V tomto laboratóriu sa tiež pripravovali rečové nahrávky, ktoré slúžili ako základ pre syntézu reči spojovaním difón.

V roku 2001 sa Katedra informačných sietí presťahovala z budovy A Fakulty riadenia a informatiky do budovy B. Na vedľajšom obrázku je súčasná dispozícia Katedry informačných sietí, s výnimkou laboratória B03, ktoré je na prízemí. So sťahovaním je spojená etapa budovania nových laboratórií, ktoré sa využívajú pre vzdelávanie v inžinierskom štúdiu, na katedrové semináre a pri riešení výskumných úloh. Ďalej je uvedený stav k roku 2015. Uvedené je využitie laboratórií vo vzdelávaní v bakalárskom a inžinierskom stupni.

Laboratórium B03 – Laboratórium e-vzdelávania	Vedúci laboratória súčasnosť: Ing. Jozef Papán, PhD. do 2021 : Ing. Ľudovít Mikuš, PhD. Využitie laboratória: Laboratórium je určené najmä pre vyučovanie v prvom ročníku predmetov Úvod do štúdia a Komunikačné technológie. Tu sa študenti oboznamujú s technológiou e-vzdelávania, ktorú využívajú počas celého štúdia.
Laboratórium B301 – Laboratórium NetAcad CCNP	Vedúci laboratória súčasnosť: doc. Ing. Pavel Segeč, PhD. do 2016 Ing. Peter Palúch, PhD. do 2007: Prof. Ing. Martin Klimo, PhD.  Využitie laboratória: Vyučovanie teoretických predmetov v inžinierskom štúdiu, vývoj modelov syntézy, prenosu a rozpoznávania reči.
Laboratórium B303 – Laboratórium NetAcad CCNA	Vedúci laboratória súčasnosť: doc. Ing. Pavel Segeč, PhD. 2007: Prof. Ing. Martin Klimo, PhD. Využitie laboratória: Vyučovanie teoretických predmetov v inžinierskom štúdiu, vývoj modelov syntézy, prenosu a rozpoznávania reči. Vedúci laboratória: Doc. Ing. Pavel Segeč, PhD.Využitie laboratória: Vyučovanie základov počítačových sietí s využitím programu NetAcad CCNA a predmetov zameraných na VoIP.
Laboratórium RB356 – Testovacie laboratórium ECDL	Vedúci laboratória:Ing. Súčasnosť: Ľudovít Mikuš, PhD. Využitie laboratória:Laboratórium je primárne určené na testovanie ECDL. Je držiteľom certifikátu oficiálne

Výskum

Orientácia výskumu na Katedre informačných sietí súvisí so samotným vznikom katedry. Klasické katedry telekomunikácií sa prevažne zaujímali o problematiku prenosových systémov a technológiu, resp. dimenzovanie prepojovania kanálov v telefónnych sieťach. Problematike prenosu dát sa venovali najmä z pohľadu fyzickej a linkovej vrstvy. Na Fakulte riadenia sa vyžadovali podrobnejšie vedomosti o počítačových sieťach, ktoré boli založené na prepojovaní paketov. Určité skúsenosti boli na Katedre technickej kybernetiky, ktorej pracovníci sa zúčastnili na výskumných úlohách budovania prvej slovenskej počítačovej siete, ktorú viedla Slovenská akadémia vied. Sústredili sa najmä na modelovanie priepustnosti. Na Ústave rozvoja komunikácií sa paralelne študovali otázky priepustnosti dopravných sietí a bolo zrejmé, že siete s prepojovaním paketov a dopravné siete vedú k tomu istému typu modelov. Spoločne bolo možné študovať odpovedajúce modely systémov hromadnej obsluhy, alebo pracovať na simulačných modeloch. Študovali sa otázky smerovania, výpočtu oneskorenia, riadenia toku v sieti pomocou tokenov a s rozvojom nových sieťových technológií aj niektoré ich špecifické otázky napr. určovanie pravdepodobnosti straty buniek v sieťach ATM, priepustnosť protokolu DQDB. Čoraz viac sa však ukazovalo, že nové otázky pred modelovanie priepustnosti sieťových technológií stavia potreba integrácie služieb. Tento problém sa na katedre otvoril v súvislosti s multimediálnymi prenosmi v sieti FDDI, ktorá bola v roku 1996 implementovaná na Fakulte riadenia Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline, ďalej boli tieto otázky študované v ATM sieti v súvislosti s účasťou katedry na riešení projektov COST, alebo neskôr v IP sieti. Špeciálnou témou bolo riešenie priepustnosti protokolov optických sietí, na ktorej sme spolupracovali s INT Evry. Postupne sa záujem sústredil na problém prenosu reči paketovou sieťou. Ukázala sa najväčšia slabina sietí s asynchrónnym prenosom, ktorou je náhodný charakter oneskorenia. Ten sa pre služby ktoré požadujú prenos v reálnom čase porovnateľnom s oneskorením ukázal ako hlavný faktor degradujúci kvalitu služby. Študoval sa vplyv stredného oneskorenia, chvenia oneskorenia a straty paketov na kvalitu IP telefónie. Pojem kvality služby sa stáva kľúčovým slovom pre ďalší výskum. Spolu s prácou druhej skupiny pracovníkov katedry, ktorí sa zamerali na problematiku signalizácie v IP sieťach bola práca katedry ohodnotená cenou Werner von Siemens Excellence Award 2003, za výskumnú prácu Aktuálne problémy IP telefónie. Do tohto obdobia spadá aj spolupráca Katedry informačných sietí so Slovak Telekom-om pri ich zastupovaní pri riešení projektov EURESCOM, ktorú považujeme za jednu z veľmi úspešných spoluprác pri riešení výskumných úloh.

Kvalita prenosu reči v IP sieťach sa stala predmetom záujmu aj v pracovnej skupine Speech Transmission Quality (STQ) v ETSI, preto sme sa na práci tejto skupiny začali podieľať. Sústredili sme sa na otázky modelovania chvenia oneskorenia a s tým súvisiaci problém dimenzovania výstupnej vyrovnávajúcej pamäte (jitter buffer), návrhu neortogonálneho vzorkovania s vyššou odolnosťou voči strate vzoriek, ako aj vplyvu chvenia oneskorenia a straty paketov na výslednú kvalitu IP telefónie a ich implementácii do E-modelu. Čoraz rozmanitejší charakter služieb, ktoré sú integrované do IP siete vedie k tomu, že klasické modely priepustnosti siete sú príliš komplikované a nedostatok údajov o prevádzke znemožňuje jednoducho aplikovať výsledky modelovania priepustnosti na dimenzovanie IP siete. V praxi sieťových operátorov preto prevládol pragmatický prístup predimenzovania siete, ktorý bol umožnený najmä neustálym poklesom cien prenosovej kapacity najmä vďaka rozvoju optických prenosových systémov. Napriek tomu, že v čase písania týchto viet je skôr prevaha na strane problému nevyužitej sieťovej kapacity než na strane nedostatočného dimenzovania siete, teória musí byť pripravená aj na opačnú situáciu, ktorá môže nastať najmä v prístupovej sieti. Preto sa katedra venuje problémom dimenzovania sietí metódou efektívnej šírky pásma, ktorá dáva horné odhady sieťových kapacít potrebných pre garantovanie kvality poskytovaných služieb pri pomerne málo predpokladoch. Katedra sa snaží aplikovať tieto modely na mechanizmy garancie kvality služby ktoré sú implementované na dohľad nad tokom a jeho tvarovanie. Veríme, že tento prístup bude viesť k systematickému dimenzovaniu a nastavovaniu parametrov mechanizmov garancie kvality tak, aby sa minimalizoval pomer cena/kvalita. Ďalším zovšeobecnením je modelovanie toku paketov (bodového procesu) z pohľadu teórie kódovania zdrojov unárnym kódom.

Pri práci s prenosom reči IP sieťami nás riešené problémy inšpirovali k riešeniu problematiky syntézy reči. V čase našich začiatkov nebol k dispozícii žiadny syntetizátor slovenčiny a použitie syntetizátora pre iné jazyky nedávalo pre slovenčinu dobré výsledky. Preto sme sa v roku 2003 začali zaoberať výskumom syntézy reči. Navrhnutý syntetizátor pracuje na základe spojovania pamätaných difón podľa textu a jeho demo verziu stále používajú ľudia so zhoršeným zrakom alebo cudzinci, ktorí si pri učení sa slovenčiny potrebujú overiť výslovnosť. Katedra dostala viacero odoziev od týchto užívateľov a ďalej pracuje na sprístupnení tejto technológie širšiemu okruhu záujemcov. Pracuje tiež na zlepšení samotnej technológie syntézy, pričom za základ pri vývoji systému bol zvolený štandard SSML, ktorý bol rozšírený pre potreby syntézy slovenského jazyka.

Nadobudnuté poznanie v tejto oblasti bolo ďalej od roku 2007 rozvíjané v problematike rozpoznávania, ktoré je založené na štúdiu vlastnosti fuzzy klopných obvodov, ktoré by sa mohli stať základom učiacich sa sietí pre rozpoznávanie reči. V súčasnosti (2015) sa vykonávajú experimenty v ktorých sa genetickými algoritmami hľadajú vhodné štruktúry spájané do sietí pre rozpoznávanie reči zo zvukového aj obrazového signálu. Skúmajú sa spôsoby ako implementovať takéto siete pomocou hardvérových memristorových obvodov.
IP siete sa stali základom pre výskum a štandardizáciu v oblasti sietí budúcich generácií (NGN – Next Generation Networks). Štandardizáciou NGN sa v ETSI zaoberá technický výbor TISPAN (Telecoms & Internet converged Services & Protocols for Advanced Networks). Katedra sa do práce tohto Technického výboru zapojila od jeho vzniku v roku 2003 a úspešne sa podieľala na vývoji štandardov a technických špecifikácií architektúry NGN, protokolov a služieb. Neskôr sa aktivity pracovníkov katedry rozšírili aj v rámci iných Technických výborov, ako je ETSI Technický výbor GRID, kde sme participovali na projekte analýzy spolupráce technológií IT ako je Grid a Cloud&computing s telekomunikačnými technológiami, predovšetkým s NGN. Ďalším Technickým výborom je HF (Human Factors), v ktorom sme boli zapojení v projekte návrhu systému a architektúry personalizácie používateľského profilu a jeho začlenenia do architektúry NGN. Na základe týchto aktivít bola Žilinská univerzita prijatá generálnym zhromaždením ETSI 27. novembra 2007 za plného člena ETSI ako jedna z prvých univerzít v Európe.
Služby ako produkt komunikačných sietí boli ďalším záujmom riešenia výskumných úloh katedry. Pre pevnú telefónnu sieť Slovenských telekomunikácií sme riešili prognózovanie telefónnych prípojok ekonometrickými modelmi.. Neskôr sme sa venovali novým informačným službám a ich implementácii do praxe. Pre tieto účely sme vytvorili metodiku implementácie nových informačno-komunikačných služieb, ktorú sme uplatnili pri vytváraní e-vzdelávania na Žilinskej univerzite. Informačno-komunikačné služby sa spájajú v ostatnom období so službami informačných systémov a tak je ďalšou našou oblasťou záujmu modelovanie implementácií IKT.

Od roku 2014 sa katedra začala hlbšie zaoberať problematikou sieťovej bezpečnosti. Tento projekt, nazvaný „Bezpečnosť v IKT systémoch“, je zameraný na komplexné spracovanie problematiky bezpečnostných hrozieb pre účely vzdelávania a využívania výsledkov výskumu v praxi. Dôvodom riešenia je skutočnosť, že počet hrozieb a útokov neustále rastie a tým sa stráca prehľad nielen o možných ohrozeniach, ale hlavne o potrebnom zabezpečení elektronickej komunikácie, čim klesá dôvera používateľov internetu. Problematika bezpečnosti je rozdelená do viacerých rovín. Najvyššia rovina je bezpečnosť IKT systémov ako poskytovateľov služieb. Používatelia služieb požadujú dôveryhodné IKT systémy, ktoré tieto služby poskytujú. Dôveryhodnosť IKT systémov je zabezpečovaná prostredníctvom algoritmov a funkčných špecifikácií bezpečnosti. Vytvoriť dôveryhodný IK systém vyžaduje riešenia minimálne v dvoch rovinách. Vyššou rovinou je získavanie požiadaviek dôveryhodnosti na IKT systém a hodnotenie rizika. Nižšou rovinou sú hlavne sieťové infraštruktúry a ich ochrana pred útokmi. Podľa štatistík za rok 2013 bol najpoužívanejšou technikou útokov distribuovaný DoS útok. Preto v projektu riešime prioritne skupine DoS útokov. Aj keď dnes existujú profesionálne riešenia niektorých typov Dos útokov, napriek tomu, sú vytvárané nové typy sofistikovaných útokov, ktoré vyžadujú rýchlu a úspešnú detekciu v real-time prevádzke. To sa dá dosiahnuť analýzou dátových tokov s využitím rôznych matematických a štatistických metód, na základe ktorých môžu byť vytvorené vlastné zariadenia na ochranu. V laboratórnych podmienkach je možné implementovať vlastné riešenie na ochranu voči DoS útokom, pomocou FPGA kariet. V blízkej budúcnosti predpokladáme aj možnosť využitia memristorových obvodov.

Aktuálne oblasti sú spracované na webe KIS v menu Veda a výskum.

Ceny a ocenenia sú v zozname na webe KIS. v časti Ceny a ocenenia

Niektoré ocenenia:

• Vysoká škola báňská – Technická univerzita v Ostrave ocenila v „Súťaži o najlepšiu dizertačnú prácu obhájenú v roku 2014“ dizertačnú prácu Ing. Milana Frátrika, PhD. s názvom „Modelling of massive memristive networks vyhodnotila ako 3. najlepšia prácu v kategórií Informačné technológie.
• Doktorand Ing. Štefan Baďura bol ocenený „Certificate of special recognition“ za jeho príspevok „Advanced utilization of image processing from industrial cmeras in traffic – protection from barrier’s hits “ na konferencii Junior Scientist Conference 2010 na Vienna University of Technology.
• 2003, Cenu Werner von Siemens Excellence Award za ročník 2002/2003 v Kategórii A – Cena za výskum získal kolektív pod vedením Ing. Tatiany Kováčikovej, PhD. (Ing. Patrik Hrkút, Ing. Pavel Segeč), Žilinská univerzita Žilina, Fakulta riadenia a informatiky za prácu Aktuálne problémy IP telefónie
• 2001, Komisia Slovenskej elektrotechnickej spoločnosti a Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR pre podporu rozvoja telekomunikácií na Slovensku a tvorivej činnosti mladých vedeckých a technických pracovníkov v telekomunikáciách a organizáciách elektrotechnického priemyslu udelila cenu Jozefa Murgaša Ing. Pavlovi Segečovi za výskumnú prácu v rámci medzinárodného projektu Eurescom N-GOSSIP – Návrh a implementácia nových telekomnikačných služieb prostredníctvom SIP protokolu v rámci projektu Eurescom P1111 – N-GOSSIP (Next Generation Services over IP).

Poblikačné výstupy

Aktivity katedry informačných sietí vo výskume naznačuje aj publikačná činnosť. Podľa evidencie univerzitnej knižnice, katedra publikovala viac ako 700 publikácií, z čoho viac ako 650 publikácií je klasifikovateľných.

Historicky riešené výskumné úlohy a projekty na Katedre informačných sietí

Domáce grantové a iné projekty

Katedra za dobu svojej existencie riešila množstvo slovenských vedeckých (VEGA) alebo edukačných grantových projektov (KEGA).

Projekty APVV – agentúra pre podporu výskumu a vývoja

Rok      Projekt
2015

• APVV-14-0560, Štruktúry odporového prepínania pre rozpoznávanie vzorov

2008

• APVV 001ŽU-3/2008, Hlasový výstup pre www – Rozvojový projekt MŠ SR – Využívanie informačno-komunikačných technológií ako prostriedku pre študentov so zdravotným postihnutím

Projekty VEGA – vedecká grantová agentúra

Rok Projekt
2008

• „Výskum metód detekcie kritických stavov v telekomunikačných sieťach z pohľadu kvality hlasového prenosu“, grantová úloha VEGA č. VEGA 1/0313/08 , 2008-2010

2007

• Speech communication in next generation networks, grantová úloha VEGA č. 1/2039/05, Klimo Martin, doc. Ing. PhD.
• – Error model for High-Speed Digital Networks, grantová úloha VEGA č. 1/4061/07, Ivaniga Petr, Ing.,PhD.

2003

• COME IN – Prenos spojitých signálov Internetom, grantová úloha VEGA č. 1/8186/01, 2001-2003.

2002

• „Prenos spojitých signálov Internetom“, grantová úloha VEGA č. 1/8186/01,

1997

• Priepustnosť širokopásmových informačných sietí, grantová úloha VEGA č. 1/4185/97,

Projekty KEGA – kultúrna a edukačná grantová agentúra

Rok Projekt
2014

•  „Študijný program 2. stupňa: Riadenie operácií a logistika“, 035ŽU-4/2013, KEGA
• 045STU-4/2015, „Aktualizácia predmetov zameraných na výučbu počítačových sietí podľa špecifikácie praxe“, podaný

2013

• „VirRo – on-line nástroj na podporu vyučovania predmetov z oblastí IP sietí a komunitný znalostný portál“, grantová úloha KEGA 060ŽU-4/2012 , 2012-2013, Segeč
• 069TUKE-4/2014, Nové metódy a formy výučby predmetov zameraných na počítačové siete

2010

• „Znovu-použiteľné vzdelávacie objekty pre digitálnu knižnicu“,421-032ŽU-4/2010, 2010-2011

2007

•  Digital Library of e-learning metadata objects and its management, 3/5205/07, KEGA, Drozdová Matilda, Doc. Ing. PhD.

2004

•  “Learning Management System MOODLE implementation to the University Education Process”, KEGA project No 3/2198/04

Fakultné grantové schémy (FRI FAG)

2008

•  Stav a nové trendy v oblasti IP telefónie nad SIP protokolom, KIS FRI, grantová úloha 13/2008, Segeč

1998

• Quality Parameters Evaluation for Integrated Services Introduction, fakultný grant 11-FRI/98,
• Models of Telecommunication Regulation, fakultný grant 17-FRI/98,
• Implementation of Multimedia to the Distance Learning, fakultný grant 21-FRI/98,
• Implementácia multimediálnych aplikácií do procesu dištančného vzdelávania, Fakultná grantová úloha FRI č.21/98

1997

• Priepustnosť širokopásmových informačných sietí, grantová úloha 10-FRI/97

1992

• Priepustnosť širokopásmových sietí, výskumná úloha Fakulty riadenia VŠDS FR-4/92, Žilina, 1992,

1991

• Stochastické modely komunikačných sietí, výskumná úloha Fakulty riadenia VŠDS FR-A 5/91/V, Žilina, 1991

Iné domáce projekty

2019

• NFP313010W988 – Výskum v sieti SANET a možnosti jej ďalšieho využitia a rozvoja

2014

• Projekt ITMS 22420320024 „Vytvorenie informačného portálu na zvyšovanie povedomia prihraničia v oblasti inteligentných elektrických sietí“, 2014-2015

2010

• Projekt „Modernizácia vzdelávacieho procesu na ZŠ“, EŠF – Operačný program vzdelávanie, 2009 – 2010, zodpovedný riešiteľ, administrátor centra, založenie školiaceho centra,

2008

• Návrh foriem marketingovej komunikácie pre podporu zavádzania nových multimediálnych produktov do praxe, ČR/SR/ŽU5/08 (MVTS),

2006

• Štátny program „Budovanie informačnej spoločnosti“, projekt VaV „Konvergencia ICT sietí a služieb v komunikačnej infraštruktúre SR“ č. OV 41/2003 – S00095, Ministerstvo školstva SR, 2003-06,

2005

• Rozvojový projekt MŠ SR 2005, Informačné a komunikačné technológie v prostredí univerzity, Tematická oblasť 5/c Využívanie IT ako prostriedku pre e-vzdelávanie (e-learning) – Interaktívne elektronické vyučovacie moduly pre predmet Komunikačné siete, KIS FRI, 2005.
• Rozvojový projekt MŠ SR 2005, Informačné a komunikačné technológie v prostredí univerzity, Tematická oblasť 5/d Vytvorenie podmienok na zvyšovanie úrovne prípravy odborníkov v oblasti informatiky – Podpora vzdelávania informatikov v oblasti komunikačných technológií, KIS FRI,

2004

• Vyučovanie vybraných predmetov prostredníctvom systému e_vzdelávanie, 2004
• Laboratórium protokolov a služieb IK sietí, 2004

2003

• Služby a riadenie zdrojov s protokolom SIP, grant MVTS, č. projektu 01404/0220204, 2003.
• Rozvojové trendy v oblasti technických riešení širokopásmového internetu s ohľadom na poskytovanie širokopásmových multimediálnych služieb, FRI KIS, VUS 317/110, 01/2003 – 11/2003,
• Využitie IKT technológií a sieťových platforiem novej generácie vo vzdelávaní, 2003 SP 20/028 01 04, 2003-2005
• Prognóza rozvoja a využívania vedy a techniky do roku 2015, 2003-2004

2001

• Model of the Regional Communication Service, C519/2, 2001-2002

1998

• Model komunikačnej obsluhy územnosprávneho celku – kraja, výskumná úloha číslo C519/2, podúloha C519/2/HÚ2-2, Žilina, 1998-1999
• Zabezpečenie telekomunikačnej infraštruktúry pre prechod k multi-mediálnym službám informačnej spoločnosti v podmienkach SR, štátna úloha VÚS 101/010, 1998

1995

• Modelovanie vysokorýchlostných optických sietí, grantová úloha GAV č.2237/95, stupeň A, zaradená na financovanie, 1995 – 98,
• Model of the Regional Communication Service, C519/2, 1995
• Telecommunication Infrastructure for the Transition to the Multimedia Services at Slovakia, projekt VUS 101/010, 1995

1994

• Priepustnosť širokopásmových sietí, 1-FR/94

1992

• P 602, Plne optické telekomunikačné siete, VŠDS Žilina, 1992

1988

• Stochastické modely komunikačných sietí a ich prvkov, úloha štátneho plánu základného výskumu III-8-9/04, Žilina, 1986-90, úloha oponovaná v r. 1988, 89,90

Medzinárodné vedecké a edukačné projekty

Katedra riešila aj množstvo medzinárodných vedeckých a edukačných projektov. Katedra bola roky členom ETSI a jej pracovníci sa podieľali na činnosti ETSI ako členovia Specialist Task Forces,, alebo úspešne zastupovali spoločnosť ST v združení operátorov EURESCOM.

Rok     Projekt

2017

• IT Akadémia – vzdelávanie pre 21. storočie

2015

• COST IC1401, Memristors – Devices, Models, Circuits and Applications

2013

• LoE STF 448/01, ETSI STF 448/01 Local Dynamic Map (LDM) standardization for vehicle ITS Station, Návrh Európskej normy pre definovanie aplikačnéh programového rozhrania Local Dynamic Map v architektúre kolaboratívnych inteligentných dopravných systémov., prof. Ing. Tatiana Kováčiková, PhD.
• LoE STF 440/02, ETSI STF 440/02 Cable Network Transition to IPv6, 2012-2013, Návrh Technickej špecifikácie pre prechod širokopásmvých káblových sietí a technológií na IPv6, prof. Ing. Tatiana Kováčiková, PhD.

2011

• IST 7.RP STF LoE S36/02, Projekt IST 7.RP – Customer in the Loop (Using Networked Devices enabled Intelligence for Proactive Customers Integration as Drivers of the Integrated Enterprise), Kováčiková Tatiana, doc. Ing. PhD., EU Rámcový program
• STF LoE 404, ETSI STF 404 on Local Dynamic Map standardization scoping and classification/management of application, Kováčiková Tatiana, doc. Ing. PhD.

2009

• STF LoE 342/05, ETSI STF 342 on Personalization and User Profile Management Standardization (i2010 – e-Inclusion), Kováčiková Tatiana, doc. Ing. PhD., EU Komunitárne programy – výskum

2008

• Traffic Engineering and QoS Control in Multimedia-enabled Wireless Networks, COST 290, 2004-2008,

2007

• ETSI STF S28 COPRAS: “Communication Platform for Research & Standardization“, projekt 6.RP, 2004 –2007,jún 2004 – január 2007, Kováčiková Tatiana, doc. Ing. CSc.
• ETSI STF 331: “ICT GRID Technologies Interoperability and Standardization”, 2007 –2010,
• Quality of Service in Future Mobile Systems, COST 290, MVTS, Klimo Martin, doc., Ing., PhD
• The European Learning Network – HELEN, IT/04/B/F/NT-154056, LEONARDO, Klimo Martin, doc., Ing., CSc.
• SAETO – Self-Assesment for Educational and Training Organisations, LI/05/B/F/PP-164.510, Leonardo da Vinci, Drozdová Matilda, doc.Ing., CSc
• Courses for institution Building in Croatia eGovernment (eGovCRO), IB_JEP-40042-2005, Tempus, Drozdová Matilda, doc.,Ing.,CSc.,

2006

• Supporting the ALIgnment of IST research PROgrammes on Mobile communications in the new member states”, FP 6 IST Call 3 Project ALIPRO –SSA instrument, March 2005 – March 2006
• ETSI STF 302: “Incorporating Universal Communications Identifier (UCI) support into the specification of Next Generation Networks (NGN)”, 2006,
• ETSI STF 303: “Support of Features and Services for Global NGN”, 2006,
• ETSI STF 311:”The consequences on the standardization activities on NGN from the EU ECN&S regulatory view point”, 2006 –2007,

2005

• ETSI STF 280 – Preparation for endorsement of relevant 3GPP IMS Technical specifications for TISPAN_NGN Release 1, February – September 2005,
• ETSI STF 291: “Global Services Requirements and NGN capabilities to support service innovation”, 2005,
• Analysis and Design of Advanced Multiservice Networks supporting Mobility, Multimedia and Internetworking, COST 279, 2001-2005,
• Efficient e-learning Network Services Establishment for Education Without Borders, e-EDUSER, projekt LEONARDO SK/02/B/F/PP-142256
• PROJECT European Computer Networking Licence (Supported by e-learning) – ECNL, LEONARDO I/01/B/F/PP-120132,

2004

• ETSI STF 260: “Operating System Subsystem (OSS) interface requirements for NGN: overview of existing standards/specifications and gap analysis”, člen STF (Specialis Task Force) v rámci Technického výboru TISPAN, január – september 2004, Kováčiková Tatiana, doc. Ing. CSc.
• Prognosis of development and performance of science and technique to year 2015”, State program for science and research No 2003SP51/02807/0280701, responsible for part “Infrastructure of Society”
• „Convergence of ICT Networks and Services in communication infrastructure of Slovakia”, research project within the science and development program “Building-up Information Society”
• The European Learning Network – HELEN, Projekt LEONARDO I/01/B/F/PP-120132, 2004 – 2006,

2003

• ETSI STF 234: “Preliminary analysis of Broadband Multimedia Services” – vedúca STF, február – jún 2003, výstup ETSI TR (Technical Report) pre Európsku komisiu, Kováčiková Tatiana, doc. Ing. CSc.
• ETSI 254: “On the New Regulatory Framework”, člen STF , september 2003 – január 2004, výstup ETSI SR (Special Report) pre Európsku komisiu, , Kováčiková Tatiana, doc. Ing. CSc.
• Using of ICT and new Generation Networks Platforms in the Education”, State program of science and development project No 2003 SP 20/028 01 04

2002

• ETSI STF 226: “Creation of standards for Transport Mechanisms and protocols for IP networks and Next Generation Networks” – člen STF (Specialis Task Force) v rámci Technického výboru SPAN, september 2002 – január 2003, výstup – 4 ETSI TS (Technické špecifikácie) , Kováčiková Tatiana, doc. Ing. CSc.
• EURESCOM (European Institute for Research and Strategic Studies in Telecommunications) – projekt P1111 N-GOSSIP: Next Generation Services over SIP, marec 2001 – máj 2002, zástupca vedúceho riešiteľa.
• Efficient e-learning Network Services Establishment for Education Without Borders, e-EDUSER, projekt LEONARDO SK/02/B/F/PP-142256, 2002

2001

• European Computer Networking License (supported by e_learning) – E.C.N.L., Projekt LEONARDO I/01/B/F/PP-120132, 2001 – 2003,
• INTRANSNET Network of European Medium- and Large-scale Transport Research Facilities Operators – Thematic Network, GROW-2001, 2001-2003,
• Analysis and Design of Advanced Multiservice Networks supporting Mobility, Multimedia and Internetworking, projekt COST 279, 2001-2005,

2000

• NEW DIMENSIONS – NEtWork DIMENSIONing baSed on modelling of internet traffic, Projekt EURESCOM P1112, 2000 – 2002

1999

• ExceTerr – Excellence of Territory, Tempus project IB_JEP 14343-99, 1999-2002
• TELEEDUCA projekt Tempus IB-JEP-13004-98, 1999-2000

1998

• Quality of Internet Services, COST 263, 1998-2003
• Die wissenschaftlichen Zusammenarbeit zwische der Technischen Universität Dresden und der Universität fur Transport und Kommunikation Žilina, 1998 – 2000
• COME IN – Continuous Media over Internet, grant Hewlett Packard v rámci HP Pan – European Internet Initiatives Grants Program, 1998-99,

1997

• Modular Training Materials for Strategic Management of Telecommunication Providers, ITU contract 6/97/FRI

1996

• Impacts of New Services on the Architecture and Performance of Broadband Networks, COST 257, 1996-2000,
• QUAMAN „Quality Management in Service Sector“, Tempus project S_JEP 11522/96, 1996-99
• TELECOMNET projekt Tempus, S_JEP 09326-95, 1996-98
• Réseau Formation – Recherche – Europe Centrale et Orientale, grant Ministere de l’Education Nationale de l’Einsegnement Superieur et de la Recherche, France, 1996 – 1999, (VŠDS Žilina, STU Bratislava)

1995

• High Speed Communication Systems Supporting Multimedia Applications, úloha Copernicus 62/95, 1995-96
• Databáza kľúčových zdrojov v oblasti informačných technológií a telekomunikácií v strednej a východnej Európe, Copernicus 1420/95,
• Linkguide, projekt vedeckej sekcie NATO, 1995

1994

• Optical Networking, European Institute for Research and Strategic Studies in Telecommunications GmbH, úloha Eurescom P413, 1994 -95
• COST 239 „Ultra – High capacity optical transmission networks“,European Cooperation in the Field of Scientific Research, 1994 -96

1992

• Methods for the Performance Evaluation and Design of Multiservice Broad-band Networks, COST 242, 1992-96.

Spolupráca s praxou

Pracovníci Katedry informačných sietí vychádzali zo svojej práce na predchádzajúcich pracoviskách a pokračovali v spolupráci s pracoviskami v celom Československu (ČVUT Praha, ÚRE ČSAV Praha, Institut vzdělávání Praha, Spojprojekt Praha, SPT Praha/Bratislava, STU Bratislava, SAV Bratislava, VUS Banská Bystrica, Alcatel SEL Liptovský Hrádok), vysokými školami v susedných krajinách (Warszawa, Dresden, Mittweide) a od vzniku katedry sa snažili využiť priestor bez uzavretých hraníc na nadviazanie spolupráce so západnými inštitúciami. Boli pri uzatváraní spolupráce a spolupracovali s viacerými francúzskymi školami France Telecom, nemeckými Deutsche Telekom, švédskou a talianskou školou. Zároveň spolupracovali so zahraničnými výskumnými inštitúciami a podnikmi ako napr. Technologie Zentrum Deutsche Tele-kom Darmstadt (Nemecko), Telesoft Malmö (Švédsko), Siemens AG, Kapsch AG (Rakúsko), British Telecom Teleconsult alebo štandardizačnou ITU Ženeva (Švajčiarsko). V septembri 1992 sa uskutočnila prvá návšteva študentov na INT Brest a INT Evry. Od roku 2004 pracovali ako členovia Specialist Task Forces v rámci štandardizačného inštitútu ETSI (Francúzsko)

Spolupráca so zahraničnými inštitúciami a podnikmi

• Institute National des Télécommunications Evry  / INT Evry, Francúzsko
• l’Ecole National Supérieure des Télécommunications / ENST Paris, Francúzsko
• University of Technology Dresden, Nemecko
• Dieburg, Leipzig, Nemecko
• University of Poitiers, Francúzsko
• CITCOM Paris, Francúzsko
• Lund University, Švédsko
• Dipartimento di Informatica, Sistematica e Telematica, Facolta di Ingegneria, Universita di Genova (Taliansko)
• Université de Nice – Sophia Antipolis, Francúzsko
• Telecom SudParis Evry, Francúzsko
• INNO, Sophia Antipolis, Francúzsko
• University of Zagreb, Chorvátsko
• ETSI Sophia Antipolis, Francúzsko
• Technologie Zentrum Deutsche Tele-kom Darmstadt (Nemecko), Telesoft Malmö (Švédsko), Siemens AG, Kapsch AG (Rakúsko), British Telecom Teleconsult

Členstvo v medzinárodných organizáciách a spoločenstvách

• IEEE
• ACM
• ETSI STQ
• ETSI TISPAN
• EC – FP7 IST projects reviewer,
• Cost – Head of Science Operations

Katedra informačných sietí sa zameriavala najmä na aplikovaný výskum, preto kľúčové miesto mal výber strategického partnera z praxe. Takýmto partnerom sa stali Slovenské telekomunikácie. Katedra od svojho počiatku veľmi úzko spolupracovala so Slovenskými telekomunikáciami nielen v oblasti vzdelávania a výskumu, ale aj pri organizovaní ďalších podujatí. Za významný úspech považujeme účasť katedry pri organizácii výstavy a konferencie TIS (Telecomunication and Information Systems), kedy v období rokov 1993 až 2001 sa žilinský Dom techniky stával raz ročne miestom stretnutí odborníkov v informačných a komunikačných technológiách. V oblasti vzdelávania bola spolupráca organizovaná na všetkých úrovniach od vedenia spoločnosti, cez oddelenie pre vzdelávanie až po Okresný podnik spojov v Žiline. Slovenské telekomunikácie poskytovali lektorov na prednášky, vedúcich a oponentov diplomových prác, organizovali exkurzie do prevádzky, alebo podporovali spoluprácu so zahraničnými vysokými školami. Na druhej strane organizovali kurzy pre pracovníkov s učiteľmi Katedry informačných sietí a podieľali sa na snahách o zavedenie e-vzdelávania. Najväčší význam však mal aplikovaný výskum. Vysoko hodnotíme najmä dlhoročnú spoluprácu so Sekciou technického rozvoja pracoviska v Poprade, ako aj spoluprácu s Krajským riaditeľstvom spojov v Banskej Bystrici, Oddelením IT a Oddelením vzdelávania. Jednou z ostatných významných aktivít katedry bol jej podiel pri založení spoločného združenia Slovak Telecomu a Žilinskej univerzity v roku 2006 pod názvom Institute of Next Generation Networks (INGN), ktorá k nášmu zármutku v roku 2010 svoju činnosť ukončila.

Spolupráca s inštitúciami a podnikmi na Slovensku

• Slovak Telecom
• Siemens Programs and Systems Engineering
• Cisco Slovakia
• Výskumný ústav spojov, Banská Bystrica
• Alcatel, Alcatel-Lucent Liptovský Hrádok

Pracovníci Katedry informačných sietí

Ako je uvedené na začiatku, Katedru informačných systémov založilo osem učiteľov a výskumníkov a dve technicko/administratívne pracovníčky, s ktorou v roku 1991 prešli na Fakultu riadenia. Napriek tomu, že celkový počet pracovníkov sa výrazne nemenil a dokonca v poslednej dobe mierne klesá, objem a kvalita vykonanej práce neustále rástli, čo svedčí o čoraz väčšej skúsenosti a výkonnosti pracovníkov katedry. Z pôvodnej kvalifikačnej štruktúry, kedy bol na katedre jeden docent a ďalší traja mali vedeckú hodnosť PhD., dnes v roku 2021 je na katedre jeden profesor, traja docenti a všetci ostatní pedagogickí pracovníci majú vedeckú hodnosť PhD. Potešiteľná je tiež skutočnosť, že sa darí zapĺňať generačnú medzeru po učiteľoch, ktorí v priebehu rokov odišli zo školstva. Preto dnes Katedra informačných sietí predstavuje kolektív, ktorí bude schopný aj po odchode najstarších pracovníkov plynulo ďalej zabezpečovať a rozvíjať vedu a vzdelávanie v oblasti informačno-komunikačných technológií a služieb.

Nasledujúca tabuľka dáva prehľad o bývalých i súčasných pracovníkoch Katedry informačných sietí.

Vedúci katedry v minulosti a v súčasnosti

V doterajšej histórii katedry pôsobili vo funkcii vedúceho katedry títo jej členovia:

• 1990 – 1993        doc. Ing. Milan Konvit, CSc.
• 1993 – 2010        doc. Ing. Martin Klimo, PhD.
• 2010 – 2013        doc. Ing. Tatiana Kováčiková, PhD.
• 2013 – súčasnosť doc. Ing. Pavel Segeč, PhD.

Doktorandi na katedre v minulosti a súčasnosti

• 2020, Ing. Martin Konšek
• 2019, Ing. Jakub Hrabovský
• 2018, Ing. Marek Moravčík
• 2015, Papán Jozef, IP Fast reroute Mechanizmus
• 2014, Srnec Michal, Autonómny manažment siete a kontextovo orientované smerovanie
• 2014, Frátrik Milan, Modelling of massive memristive networks,
• 2013, Nemček Dušan, Modelovanie vybraných mechanizmov garancie  kvality služieb v komunikačných sieťach
• 2012, Foltán Stanislav, Rozpoznávanie reči pomocou fuzzy logických obvodov
• 2012, Baďura Štefan, Učenie fuzzy logických sietí s pamäťou pre rozpoznávanie reči z obrazu
• 2011, Kardoš Martin, Transformácia CIM do PIM v modelom riadenej architektúre (MDA)
• 2011, Bruncko Michal, Analýza a návrh testovacích špecifikácií pre siete NGN na báze IMS so zameraním na prístupovú sieť WiMAX
• 2011, Daubner Jakub, Modelovanie QoS mechanizmov pomocou efektívnej šírky pásma
• 2011, Pilátová Katarína, Návrh a hodnotenie e-learningových objektov a ich implikácia pre tvorbu obsahov
• 2010, Boroň Juraj, Rozpoznávanie pomocou fuzzy klopných obvodov
• 2010, Čerňanská Mária,  Modelovanie prozódie v syntéze slovenskej reči   
• 2010, Škvarek Ondrej, Výber rečových prvkov pre syntézu reči
• 2009, Čaky Peter, Meranie kvality v TTS a VoIP
• 2009, Mladšík Radovan, Využitie Karhunen-Loevovej transformácie na syntézu reči
• 2009, Vitvarová Jana, Signaling and new services in IP networks: automation of service provisioning in NGN
• 2008, Kanáliková Alžbeta, Uplatnenie hodnotovej analýzy a hodnotového engineeringu pri návrhu nových informačno-komunikačných služieb
• 2008, Kurillová Zuzana, Model Driven E-learning Platform Integration
• 2008, Mihálik Igor, Kompresia reči v TTS
• 2007, Vrábel Marián, Quality of  Speech in Packet Networks
• 2007, Palúch Peter, Degradačné faktory v IP telefónii
• 2007, Selep Pavol, Spojovanie difém v systéme TTS
• 2005, Bachratá Katarína, Vplyv straty paketov na prenos reči
• 2005, Segeč Pavel, Metodika návrhu komunikačných služieb nad protokolom SIP
• 2005, Smieško Juraj, Stochastické modely riadenia prístupu v sieti IP telefónie

Stav zamestnancov

V roku 2021

Ing. Ivana Brídová, PhD., Vladimír Frnčo, Ing. Petr Ivaniga, CSc., Ing. Roman Kaloč, PhD., prof. Ing. Martin Klimo, PhD., Ing. Martin Kontšek, PhD., prof. Ing. Tatiana Kováčiková, PhD., Ing. Ľudovít Mikuš, PhD., Ing. Marek Moravčík, PhD., doc. Ing. Jozef Papán, PhD., doc. Ing. Pavel Segeč, PhD., Ing. Ondrej Škvarek, PhD., doc. Mgr. Juraj Smieško, PhD., PhD., Mgr. Jana Uramová, PhD.

Sekretariát katedry: Mária Liskayová

Doktorandi:  Ing. Jaroslav Kopčan, Ing. Michal Šterbák, Ing. Ján Jurč

V roku 2020

Ing. Ivana Brídová, PhD., prof. Ing. Matilda Drozdová, PhD., Vladimír Frnčo, Ing. Petr Ivaniga, CSc., prof. Ing. Martin Klimo, PhD., prof. Ing. Tatiana Kováčiková, PhD., Ing. Ľudovít Mikuš, PhD., Ing. Marek Moravčík, PhD., Ing. Jozef Papán, PhD., doc. Ing. Pavel Segeč, PhD., Ing. Ondrej Škvarek, PhD., doc., Mgr. Ondrej Šuh, PhD., Mgr. Juraj Smieško, PhD., PhD., Mgr. Jana Uramová, PhD.

Sekretariát katedry: Mária Liskayová

Doktorandi:  Ing. Martin Kontšek, PhD

Záver

Katedra informačných sietí onedlho po Fakulte riadenia a informatiky oslávi tiež 30-te výročie od jej založenia. Využili sme túto príležitosť ohliadnuť sa späť do minulosti, aby sme ukázali smerovanie katedry a teda aj jej blízku budúcnosť. S úctou si pripomíname všetkých kolegov, ktorí k práci katedry prispeli, všetkých pracovníkov spolupracujúcich organizácií (škôl, vzdelávacích organizácií, výskumných ústavov a podnikov v oblasti informačných sietí) a najmä na študentov, vďaka ktorým aj po 30-tich rokoch sme schopní prichádzať s novými myšlienkami a spôsobmi, ako im ich odovzdať.

Cieľom príspevku bolo skôr bilancovať minulosť, preto ostalo málo miesta pre súčasnosť. Informácie o práci Katedry informačných sietí, aktuálne aj po dátume písania tohto príspevku nájdete na webovej stránke katedry https://www.kis.fri.uniza.sk/ .

Tešíme sa na ďalšiu spoluprácu!