Pokiaľ v blokovacom režime polarizujeme prechod J3 do priepustného smeru, potečie riadiacou elektródou prúd IG. Elektróny sú injektované z emitora N+ do bázy P. Väčšina z nich bude extrahovaná elektrickým poľom záverne polarizovaného blokovacieho prechodu J2. Na tomto prechode budú urýchlené do bázy N a smerom k anódovému emitoru, na ktorom vyvolávajú injekciu dier. Diery sú injektované anódovým emitorom, sa dostanú cez blokovací prechod ku katódovému emitoru a spôsobia na ňom injekciu elektrónov, ktoré svojim prechodom cez tyristor spôsobia injekciu dier a takto sa tento cyklus opakuje. Opäť sa uzavrie kladná spätná väzba, ktorá udrží tyristor v zopnutom stave aj po zániku prúdového impulzu do riadiacej elektródy (latch–up). Oba bázy spolu s blokovacím prechodom sú zaplavované a je možné si ich predstaviť ako zopnutú diódu P – N – N+. V takomto stave tyristor predstavuje veľmi malý odpor. Je na ňom úbytok napätia v rozmedzí 1,7 až 2,5 V. Tieto úbytky sú na prechodoch J1 a J3 v priepustnom smere a úbytkom napätia na dlhej báze N. Z aplikačného hľadiska je dôležité, aby k zopnutiu došlo pri anódovom napätí UAC << UB0.