Dnešná doba kladie na človeka stále rastúce nároky, hlavne čo sa týka pracovnej výkonnosti. Rovnako sa pomerne rýchlo rozrastá množstvo informácii, ktoré je na pracoviskách nutné spracovať a vyvodiť z nich príslušné závery. Tato problematika je spoločná všetkým organizáciám a pracoviskám ako u malých, tak i u veľkých organizácií. K značnému zefektívneniu práce v rôznych oblastiach života prispieva využitie informačných technológií, ktoré šetrí čas aj peniaze.
Informačné systémy sa uplatňujú v podnikoch rôzneho odboru činnosti a spĺňajú i najnáročnejšie požiadavky, ako s ohľadom na organizačnú štruktúru, tak na požadované informácie. Uskutočňujú informačné a riadiace potreby jednotlivých oblastí spoločnosti - od komunikácie so zákazníkom, cez správu obchodnej agendy, generovanie požiadaviek na výrobu s automatickým previazaním na logistiku, až po vedenie ekonomickej agendy.
Medzi najčastejšie rozsiahle počítačové aplikácie patria administračné systémy, rezervačné systémy leteckých, železničných, hotelových a iných spoločnosti, systémy poisťovní a bánk a pod. Ďalšími odvetviami, u ktorých nájdeme obrovský tok informácii, sú vedecký výskum, kde treba zaistiť spoluprácu niekoľkých vedeckých skupín, štátna správa, správa knižníc a archívov atď.
V štátnej správe sa rozsiahle počítačové systémy využívajú pre správu verejných záznamov (registrácia vozidiel, sčítanie obyvateľstva), pri elektronických voľbách, na vyberanie daní a iné. Informačné systémy verejnej správy sú vlastne súborom viacerých informačných systémov, ktoré slúžia pre výkon verejnej správy.
V oblasti zdravotníctva na Slovensku využíva osobný počítač až 95 percent lekárov a 87 percent v nich uchováva aj záznamy o pacientoch v elektronickej podobe. Zatiaľ však u nás chýbajú v zdravotníctve e-služby, ktoré by prinášali priame výhody pacientom. Takou je napr. zavedenie elektronických zdravotných kariet, ktorými sa musí pacient pri návšteve lekára preukázať. Informačné systémy sa v zdravotníctve používajú na posilnenie dohľadu a kontroly nad chorobami, na "systém rýchleho varovania", ktorý zabezpečí včasné doručenie potrebných informácií (informácií o prípadných epidémiách a mimoriadnych udalostiach), pre riadenie nemocníc a ambulancií (vedenie zdravotníckej dokumentácie, prehľad o objednaných pacientoch), na komunikáciu medzi zdravotníckymi a inými systémami (zdravotné poisťovne)
Informačné technológie našli veľké uplatnenie aj vo vzdelávaní, a to v podobe systémov na tvorbu rozvrhov, vyučovania pomocou počítača (CBT, Computer Based Training), diaľkového vzdelávania a pod. Dnes sa intenzívne využíva forma vzdelania, ktorá využíva na realizáciu alebo podporu výučby počítačovú sieť, nazýva e-learning.

Teleworking
Teleworking - práca na diaľku. Princípom je obmedzenie nevyhnutnosti dochádzať na pracovisko firmy a vykonávať práce v pevne daných hodinách a dňoch v týždni. Namiesto pevného časového a miestneho režimu umožňuje práca na diaľku optimalizovať individuálne vykonávanie práce podľa vlastných potrieb (pracovným miestom sa najčastejšie stáva domov). Obmedzenie fyzickej prítomnosti na pracovisku môže byť čiastočné alebo takmer stopercentné, podľa typu zamestnávateľa a vykonávanej práce.
Výhody režimu práce na diaľku sa prejavujú výrazne tak u pracovníkov, ako u ich zamestnávateľov. Pre zamestnanca to znamená prácu v domácom, pokojnom a príjemnom prostredí, kde sa môže dobre sústrediť, na rozdiel od prostredia s mnohými rušivými vplyvmi ostatných zamestnancov, telefónov, pagerov a pod., ktoré sa potom často prejavujú na kvalite a efektivite práce vo väčších kancelárskych priestoroch. Navyše, prácu si možno časovo rozložiť podľa osobnej výkonnosti. Okrem toho sa obmedzí zdržanie, náklady a stres pri dochádzaní do zamestnania. Pre zamestnávateľa sú nespornými výhodami vyššia výkonnosť zamestnanca a jeho menší stres a z hľadiska nákladov takisto nezanedbateľné úspory na pracovisku (pracovné miesto, výpočtová technika, energia). Niektoré firmy zavádzajú "kolujúce" pracovné miesta, kde pre všetkých zamestnancov je k dispozícii napr. len tretina pracovných miest a zamestnanci sa pri nich podľa dohodnutého kľúča striedajú, t. j. väčšinu času pracujú z domu.
Avšak každé za má aj svoje proti. Pri práci na diaľku je viac než inokedy nevyhnutné pre zamestnanca naučiť sa disciplíne tak, aby sa nedal "zviesť" domácim prostredím k lenivosti a odpočinku. Na druhej strane existuje aj opačné nebezpečenstvo, že pracovník vlastne nikdy z "kancelárie" neodchádza a pracuje neustále, pretože má pracovné nástroje nepretržite poruke. Tomuto treba čeliť dobrými návykmi, ako je vyčlenenie pracovného priestoru (izby alebo pracovného kúta), ktorý sa používa výhradne na pracovné účely, a samozrejme dobrým plánovaním podľa stanovených pracovných i osobných priorít. Pochopiteľne, aj politika samotnej firmy s ohľadom na prácu na diaľku musí byť taká, aby nezneužívala vyššiu produktivitu práce zamestnancov pracujúcich časť pracovného času doma.