Tvorba počítačových systémov ako každý iný proces vyžaduje plán. Pri návrhu softvéru však normy a technologické postupy neexistujú ako uzákonený štandard, čo spôsobuje že sa často v priebehu tvorby menia pôvodné ciele. Životný cyklus tvorby aplikácií by mal mať tieto časti: analýza a návrh, implementácia, testovanie a nasadenie do používania.

Medzi najdôležitejšie prostriedky vedúce k zvyšovaniu efektivity a spoľahlivosti práce programátorov patria: jazyk UML (slúžiaci na š pecifikáciu, vizualizáciu, konštrukciu a dokumentáciu systémov), štruktúrované programovanie (metódy pre prehľadnú výstavbu programu), objektovo-orientované programovanie (metódy pre stavebnicovú výstavbu programu z vopred pripravených častí) a CASE (softvérové prostriedky pre podporu programátorskej prace).

Stále vyššie nároky užívateľov, rozvoj informačných technológií, rastúci počet používateľov a konkurencia tvorcov softvéru spôsobujú neustály softvérový vývoj. Z tohto dôvodu existujú rôzne verzie softvéru. Staršie verzie programov sú na základe rastúcich nárokov, prípadne chýb a nedostatkov upravované a nahradzované novšími.