CRT (Cathode Ray Tube) monitor
CRT (katódová trubica) je zariadenie používané v monitoroch počítačov a televízoroch. Obrazovka sa skladá z tenkej vákuovej sklenej trubice, ktorá obsahuje jedno (pri monochromatických displejov) alebo tri (pri farebných displejov) elektrónové delá. Elektrónové delá emitujú na tienidlo displeja elektróny, ktoré sa v trubici sformujú vo radu a vytvoria tak lúč. Vnútro tienidla displeja je pokryté miliónmi drobných bodov - luminofórov (sú červenej, zelenej a modrej farby). Pokiaľ na luminofór dopadne elektrón, luminofór sa rozsvieti svojou farbou. Elektrónový lúč takto riadok po riadku osvetľuje každý luminofór displeja a vzniká celkový obraz. Elektrónový lúč je vychyľovaný pomocou vychyľovacích cievok nachádzajúcich sa po bokoch displeja.
Luminofór má však jednu nevýhodu - svieti totiž iba veľmi krátky čas, preto treba emitovanie elektrónu obnovovať. Rýchlosť, akou lúč stihne prejsť všetky luminofóry na obrazovke sa nazýva obnovovacia frekvencia. Udáva sa v hertzoch (Hz) - ak displej disponuje obnovovacou frekvenciou 60Hz, znamená to, že všetky luminofóry stihne lúč prejsť zhora nadol počas jednej sekundy až 60-krát. Ak znížite obnovovaciu frekvenciu na malú hodnotu, spozorujete blikanie obrazu, čo môže spôsobiť bolesť očí či hlavy.

LCD (Liquid Crystal Display) displej
LCD je displej pozostávajúci z tenkej vrstvy tekutých kryštálov. Táto vrstva je umiestnená medzi dvoma vrstvami polarizovaného skla (substrát). LCD displeje vďaka princípu polarizácie zobrazujú obraz na základe blokovania prechodu svetla. Prvok emitujúci svetlo (špeciálna lampa) v pozadí všetkých vrstiev vytvorí svetelnú zložku, ktorá prechádza substrátom. Tenká vrstva tekutých kryštálov podľa svojich vlastností zabránia resp. umožnia prechod svetla v rôznej farebnej podobe.
V LCD displejoch sa nachádza ešte jedna vrstva - TFT (Thin Film Tranzistor - tenký film posiaty tranzistormi). Táto vrstva obsahuje tranzistory (drobné elektronické zariadenia) usporiadané do matice, ktoré zodpovedajú x-ovým a y-ovým súradniciam na obrazovke. Každým tranzistorom prechádza elektrický prúd, ktorý drobnú zobrazovaciu jednotku CE buď aktivuje, alebo deaktivuje. Tá má na starosti vlastnosti tekutého kryštálu, ktorý sa nachádza nad jednotkou CE.

Tlačiareň
Tlačiareň sprostredkováva výstup z počítača ako obraz vytlačený na papieri. Existujú rôzne technológie tlačiarní, ktoré sa líšia kvalitou a rýchlosťou tlačenia, ako aj ich cenou. Najznámejšie druhy tlačiarní:
•  ihličkové - k tlačeniu používajú sadu jemných ihličiek umiestnených na tlačiarenskej hlave, ktoré úderom cez farbiacu pásku prenesú na papier vždy jeden bod (malú bodku). Z jednotlivých bodov sa takto skladajú písmena alebo obrázky. Výhodou ihličkových tlačiarní je ich nízka cena. K nevýhodám patrí nízka kvalita tlače a hlučnosť. Ihličkové tlačiarne sa dnes používajú už zriedka.
•  laserové - základom je svetlocitlivý valec. Pomocou nabíjacej elektródy sa nabije povrch valca. Valec sa pootočí a pomocou laserového lúča , ktorý je sadou pohyblivých zrkadiel premietaný na valec, sa vybijú časti nabitého valca. V tejto fáze nabité časti valca nesú dočasný a neviditeľný obraz, ktorý sa má vytlačiť. Toner (veľmi jemný uhlíkový prášok), ktorý má opačnú polaritu ako nabité časti valca, je pri styku s valcom priťahovaný na tieto časťami. Papier sa pred kontaktom s valcom tiež elektricky nabíja, na opačný náboj ako toner. Pri kontakte sa teda toner prenesie z valca na papier, ktorý je následne ohriaty na vysokú teplotu ( 200°C , po dobu asi 0,1s), čim sa toner roztopí a vsiakne do papiera. Valec sa následne vybije osvietením vybájacou žiarovkou a očisti sa od zvyškov toneru. Kvalita tlače je veľmi vysoká, čomu zodpovedá aj vysoká cena. Alternatívou tejto technológie je tzv. technológia LED, kde sa namiesto laseru a zrkadiel používa rad diód umiestnených po celej šírke valca.
•  atramentové - obraz je vytváraný pomocou mikrokvapôčiek atramentu, ktorý sú nanášané na papier. Poznáme 2 technológie nanášania atramentu: piezoelektrickú a termickú (tepelnú). Pri obidvoch sa používajú tlačiarenské hlavy, ktoré obsahujú zásobník s atramentom, komôrku a trysku. Atrament zo zásobníka tečie do komôrky, z ktorej mikrokvapôčky atramentu pôsobením tlaku vystrekujú na papier a vytvárajú obraz. Rozdiel medzi týmito technológiami je v spôsobe vystreľovania atramentu (vytváraní tlaku v komôrke) na papier. U piezoelektrických tlačiarní sa to realizuj pomocou piezokryštálu v komôrke, na ktorý keď privedieme napätie, zmení svoje rozmery a mikrokvapôčka vystrelí na papier. Pri termických tlačiarňach sa v komôrke nachádza vyhrievacie teliesko, ktoré pôsobením elektrického poľa zohrieva atrament a tým ho vytláča cez trysku a vytvára sa bublina, ktorá keď praskne smeruje na papier. Atramentové tlačiarne sa vyznačujú vysokou kvalitou a nízkymi cenami, ale pomerne vysokými prevádzkovými nákladmi.
•  tepelné (termické) - na tlač využívajú špeciálny papier, citlivý na zmenu teploty. Tlačiarenská hlava pozostáva z radu vyhrievacích teliesok, ktoré zahriatím papieru vytvoria jednotlivé body obrazu. Používajú sa hlavne v prenosových zariadeniach a vo faxoch. Tlačiarne majú jednoduchú konštrukciu. Nevýhodou je potreba špeciálneho papiera a nízka kvalita tlače.

Kapitolu samu o sebe predstavujú farebné tlačiarne. Spektrum ich technológií je veľmi široké. Princípy sú podobné ako u čiernobielych.
•  ihličkové - používa sa trojfarebná farbiaca páska (RGB schéma), každý riadok sa tlačí na 3 prechody.
•  laserové - poznáme dva princípy fungovania. Jednoprechodový - tlačiareň obsahuje 3 valce, 3 tonery a papier prejde tlačiarňou len 1-krát. Trojprechodový - obsahuje 1 valec a karusel s 3 tonermi, postupne sa nanesú všetky 3 farby - lacnejšie ale pomalšie riešenie. Pri týchto tlačiarňach sa používajú schémy RBG a CMY(can, magenta, yellow - azúrová, purpurová, žltá).
•  atramentové - používajú schémy RGB a CMY
•  tlačiarne s tuhým atramentom - namiesto atramentu obsahuje tuhé atramentové tyčinky. Atrament sa roztaví a prenesie na papier. Tlač sa vyznačuje vysokým kontrastom, nevýhodou je že prechody medzi farbami nie sú plynulé, farby sa nemiešajú.
•  voskové - hlava obsahuje miniatúrne vyhrievacie teliesko. Medzi hlavou a papierom je fólia s nanesenými poliami farebných voskov. Tlačí sa na tri fázy. Zahriaty vosk sa prenáša z fólie na papier.
•  sublimačné - majú podobný princíp ako voskové, s tým rozdielom, že farbivo sa netaví , ale sublimuje. Používa sa špeciálny papier, v ktorom sa plynné farbivo zráža - vzniká efekt zmiešania farieb, čím sa dá dosiahnuť ľubovoľný farebný odtieň. Tieto tlačiarne sú veľmi drahé.

Za minimálne sa považuje rozlíšenie 600x600DPI, pre bežný text vystačíte aj s 300DPI. V praxi 600DPI znamená, že čiara dlhá 1 palec (2,56cm) je zložená zo 600 bodov (kvapiek), keďže tlač je plošná, býva rozlíšenie uvedené v horizontálnom a vertikálnom smere.
Rozlíšenie však už nie je jednoznačným meradlom kvality tlače. Výrobcovia tlačiarní používajú rôzne technológie na miešanie farieb. Napr. zmiešaní 15 farieb v jednom bode sa dosahuje aj pri nižšom rozlíšení lepšia kvalita tlače.

Ploter
Ploter - súradnicový zapisovač je zariadenie, pomocou ktorého sa vykresľujú mapy, plány, grafy a iné čiarové diagramy s vysokým rozlíšením. Ponad upevnený papier sa pohybuje v oboch smeroch pero (alebo atramentová hlava menších rozmerov), ktoré je možné zdvihnúť alebo pritlačiť na papier a ťahať nim čiaru. Ploter môže mať k dispozícii niekoľko pier. Niektoré plotre umožňujú pohybovať perom do štyroch strán, iné pohyb hore a dolu nahrádzajú posúvaním papiera. Existujú aj vyrezávacie plotre, ktoré slúžia na vyrezávanie do predlôh.

Reproduktor
Reproduktor slúži na výstup zvukového signálu. Princíp reproduktora je podobný ako princíp mikrofónu, ale s opačnou funkciou. Cievka je pevne spojená s tuhou papierovou membránou v magnetickom poli magnetu. Magnet vytvára silné magnetické pole. Na cievku pôsobí premenlivá elektrická sila a cievka sa tak rozkmitá v smere osi a kmitanie sa prenáša na membránu, ktorá tvorí zvukové vlnenie.
Reproduktorové sústavy sa skladajú z dvoch a viac reproduktorov, každý z nich prehráva zvuk z jedného zvukového kanála. Základná charakteristika reprosústavy je jej konfigurácia, ktorá sa označuje dvoma číslami, oddelenými bodkou. Prvá číslica označuje počet tzv. satelitných reproduktorov a druhá prítomnosť alebo neprítomnosť basového reproduktora - subwoofera. Na rozdiel od satelitných reproduktorov, ktoré prehrávajú vyššie frekvencie, netreba mať v sústave viac subwooferov. Nízkofrekvenčné zvuky, ktoré sú reprodukované subwooferom, majú veľkú vlnovú dĺžku a z toho dôvodu nie je umiestnenie až také rozhodujúce.
Reprosústavy, ktoré sa skladajú len z dvoch reproduktorov, sú teda označené ako sústavy 2.0.