Pamäť je obvod, ktorý je schopný zapamätať si hodnoty určitého počtu základných jednotiek informácie - bitov. Pamäť si môžeme predstaviť ako určité množstvo pamäťových buniek, z ktorých každá môže niesť hodnotu jedného bitu. Kapacita pamäte zodpovedá množstvu bitov, ktoré je schopný príslušný pamäťový prvok si zapamätať.

Rozdelenie podľa možnosti čítania a zápisu do pamäte:
•  ROM - permanentné pamäte (stále) - z týchto pamäti môžeme údaje len čítať, zápis do nich sa uskutočňuje už pri výrobe alebo špeciálnym postupom. Rozdeľujeme ich ďalej na MPROM (Mask-Programmed ROM) - programuje sa maskou priamo vo výrobe a údaje na nej zaznamenané sa už nemôžu meniť, PROM (Programmed ROM) - základom pamäte je diódová alebo tranzistorová matica, ktorá sa programuje elektrický už po ukončení výroby, každú pamäť je možné naprogramovať len raz, EPROM (Erasable Programmed ROM), EEPROM (Electrically Erasable ROM), FLASH - mazateľné pamäte, pamäť je možné po naprogramovaní vymazať a znova naprogramovať, rozdiel medzi týmito pamäťami je v technologickom vyhotovení, spôsobe zápisu a čítania z pamätí a spôsobe mazania
•  RWM - pamäte, z ktorých môžeme údaje čítaj a aj do nich zapisovať.

Rozdelenie podľa prístupu k zapamätaným údajom:
•  pamäte s ľubovoľným (náhodným) prístupom - RAM (Random Acces Memory) - u týchto pamäti je možný prístup k jednotlivým bunkám v ľubovoľnom poradí, najčastejšie podľa adresy bunky, preto sa tiež niekedy označujú ak pamäte s adresným prístupom
•  pamäte so sekvenčným prístupom - pri týchto pamätiach nie je kedykoľvek prístupná ktorákoľvek bunka, ale údaje môžeme čítať alebo zapisovať len v určitom poradí. Ďalej ich rozdeľujeme na: FIFO (pamäť typu FRONT) - čítanie údajov v poradí, v ktorom boli zapísané a LIFO (pamäť typu ZÁSOBNÍK) - čítanie údajov v opačnom poradí ako boli zapísané
•  pamäte s asociatívnym prístupom - CAM (Content Acces Memory) - špeciálny prípad pamätí, o tom obsah ktorej pamäťovej bunky bude prečítaný nerozhoduje adresa bunky, ale jej obsah, výber sa robí podľa "výberového kľúča". Technická realizácia týchto pamätí je dosť náročná a používa sa len v špeciálnych prípadoch.

Rozdelenie podľa stálosti zapamätania údajov:
•  statické - pamäť si zapamätá údaj počas celej doby, kým je na ňu privedené napájacie napätie
•  dynamické - pamäť si dokáže zapamätať údaj len na určitú dobu, niekoľko ms. Preto treba v pravidelných intervaloch vykonávať obnovenie obsahu pamäte - refresh

Operačná pamäť
Táto pamäť slúži ako "odkladací a pracovný priestor" procesora, z nej procesor načítava a ukladá údaje, s ktorými pracuje. Nazýva sa tiež hlavná pamäť. Je to rýchla pamäť typu RAM. Údaje uchováva len keď je počítač zapnutý.

Reprezentácia dát
Údaje je nutné pre potreby ukladania a spracovávania počítačom previesť do formy, ktorej bude rozumieť. Na to sa využíva binárny (dvojkový) kód, ktorý na kódovanie používa dve základné hodnoty 0 a 1.
Elementárnou jednotkou informácie používanej vo výpočtovej technike je bit (b). Jeden bit môže nadobúdať hodnoty 0 (nepravda) a 1 (pravda). Takéto množstvo informácie nám stačí na rozlíšenie medzi dvoma vzájomne sa vylučujúcimi stavmi. Počítače sú však navrhnuté pre používanie skupiny 8 bitov, ktorá sa nazýva byte (B, číta sa bajt). V počítačoch jeden byte reprezentuje jedno adresovateľné pamäťové miesto. Pri počítačovom spracovávaní textu byte zakóduje jeden textový znak. Kombinovaním hodnôt 0 a 1 všetkých bitov v rámci jedného bytu môžeme dosiahnuť 256 rôznych stavov.

Byte obsahuje iba malé množstvo informácií preto sa rozsah pamäti udáva v jeho násobkoch:
•  1KB (kilobyte) = 2 10 B = 1024B
•  1MG (megabyte) = 2 20 B = 1045876B
•  1GB (gigabyte) = 2 30 B = 1073741824B
•  1TB (terabyte) = 2 40 B = 1099511628*10 12 B