Je zrejmé, že aj keď všetky tri jazyky majú svoje špecifické určenie, ich použiteľnosť sa v niektorých fázach vzájomne prekrýva.
Priebehom vývoja bola sledovaná požiadavka na zladenie tejto rodiny jazykov, t.j. na použitie rovnakých princípov a terminológie.
Vzťah medzi týmito troma jazykmi je možné znázorniť diagramom.

 Jedným z hlavných cieľov zavedenia týchto jazykov je, aby správy spojov, ktoré odoberajú zariadenia od viacerých výrobcov, mohli pracovať s jednotnými programovacími jazykmi na rozdiel od predchádzajúceho stavu, keď každý výrobca používal iný programovací jazyk.

Okrem toho tieto nové programovacie jazyky sú prispôsobené telefónnym aplikáciám a sú preto pre pracovníkov v odbore telekomunikácií (vo výrobe i v prevádzke) zrozumiteľnejšie. Vypracovaním jednotných programovacích jazykov a ich štandardizáciou sa tiež uľahčilo školenie pracovníkov správy spojov v tejto oblasti.

Naviac spoločné úsilie v CCITT, kde do vývoja a neskoršieho využívania programovacích jazykov sa zapojili široké kolektívy veľkých telekomunikačných firiem a správ spojov, umožnilo urýchliť celkový pokrok v tejto oblasti programového vybavenia a tiež v oblasti technických a programových podporných prostriedkov (ako vývoj prekladača jazyka CHILL na rôznych počítačoch a pod.)

  Tým sa otvorili možnosti aplikátorov mikropočítačov používať univerzálny a výhodný programovací jazyk, overený už skôr na veľkých počítačoch. Prekladače pre PL/1-80 a PL/1-86 sú identické, takže tu možno používať rovnaké zdrojové programy pre 8-a 16bitové počítače.

Jazyk PL/1 sa niekedy nazýva blokovo orientovaný alebo štruktúrovo orientovaný jazyk. Rozumie sa tým, že proces sa delí na bloky, ktoré tvoria uzavretú logickú jednotku, ktorá je behom odbavovania programu na určitú dobu aktivovaná. Každý program sa skladá z väčšieho počtu týchto blokov, z ktorých je teda program štruktúrovaný a prehľadne usporiadaný. Vďaka tejto vlastnosti sa dnes jazyk PL/1 používa i pre návrh programu mikroprocesorových riadiacich jednotiek spojovacích systémov.