Vlastný proces programovania, t.j. návrhu programu spojovacieho systému, je zložitou záležitosťou a jeho účinnosť závisí nielen na vlastnej štruktúre programu, ale i na vhodných programovacích jazykoch a prostriedkoch pre programovanie, pre simuláciu a odstraňovanie chýb.

Po dokončení vývoja však nie je programové vybavenie nikdy hotovou a nemennou záležitosťou.

Pristupujú zmeny programu, vyvolané odhalením ďalších chýb a nedostatkov v prevádzke často i po dlhodobej prevádzke viacerých ústrední, pristupujú varianty programu vyvolané zmenami a rozširovaním funkčného vybavenia ústrední a tiež zmeny pri projektovaní základného programu, vychádzajúce z konfigurácie a veľkosti ústredne a sieti (parametre ústredne).