Vodivosť germánia môžeme zvýšiť, ak do neho pridáme veľmi malé množstvo nejakého iného prvku. Ak použijeme ako prímes hliník, gálium, indium, bór, získame germániový polovodič takzvaného vodivostného typu P, ktorému chýbajú elektróny. V miestach, kde by mali byť chýbajúce elektróny, nachádzajú sa diery, ktoré si môžeme predstaviť ako miesta s nábojom rovnakej veľkosti, ale s opačným znamienkom ako elektrón, teda kladným. Všetky trojmocné prvky, ktoré sme spomenuli ako prímesové pre germánium (germánium je štvormocný prvok), a ktorým teda pri väzbe s germániom chýbajú elektróny, nazývajú sa akceptory, pretože môžu prijímať elektróny. Ak do germánia pridáme antimón, arzén, fosfor, teda päťmocné prvky, zvýši sa taktiež vodivosť materiálu, no bude to už polovodič vodivostného typu N. Takýto polovodič bude obsahovať voľné elektróny. Prímesi, pomocou ktorých sa získava polovodič typu N, nazývame donormi.